Zreštaurovaný reliéf Eduarda Gregora v Tajove požehnali pri 130. výročí jeho narodenia

Pri príležitosti 130. výročia narodenia Eduarda Gregora, mladšieho brata Jozefa Gregora Tajovského, sa v Tajove konala slávnostná svätá omša. Biskupský vikár dp. Pavel Lukáč pri nej požehnal zreštaurovaný reliéf svätého Michala archanjela. Po svätej omši umelcovi in memoriam udelili Zlatú cenu Matice slovenskej za zachovanie tradícií a odkazu našich predkov.

Eduard Gregor sa narodil 7. januára 1896 v Tajove ako deviate z desiatich detí Alojza a Anny Gregorovcov. Bol mladším bratom Jozefa Gregora Tajovského. Vyučil sa za krajčíra, no jeho život výrazne poznačila prvá svetová vojna. Ako vojak v nej prišiel o pravú ruku.

Ani po návrate z vojny sa však so svojím údelom nezmieril. Nechcel sa uspokojiť s pridelenou trafikou ako zdrojom obživy. Od detstva bol zvyknutý manuálne pracovať, a tak sa rozhodol naučiť rezbárskemu remeslu. Pozoroval stolára a výrobcu dreveného náradia Ondreja Murgaša a postupne sa sám stal umeleckým rezbárom.

„Jeho životný príbeh nech je pre nás mementom, že nemáme zúfať pri najmenšom probléme, pri prvom nezdare. So životom sa treba popasovať. Aspoň tak, ako Eduard Gregor! Nebyť osobnej tragédie, nevedel by o svojom umeleckom talente, vďaka ktorému našiel zmysel života,” podotkol miestny pán farár Mgr. Jozef Petrík.

Eduard Gregor vytvoril množstvo drevených predmetov, ktoré sa dodnes zachovali v tajovských domácnostiach. Jeho najvýznamnejšie sakrálne diela však predstavujú Madona – Pieta z roku 1951 v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na tajovskej Kalvárii a reliéf svätého Michala archanjela v Kostole svätého Jána Krstiteľa v Tajove.

Práve reliéf svätého Michala archanjela bol pri príležitosti 130. výročia Gregorovho narodenia zreštaurovaný a počas slávnostnej svätej omše požehnaný.

Život Eduarda Gregora môže byť podľa organizátorov pripomienkou toho, že ani ťažká životná skúška nemusí znamenať koniec. Po strate pravej ruky dokázal nájsť nový spôsob, ako využiť svoju zručnosť a tvorivosť. Zomrel v roku 1954 v Tajove a pochovaný je na miestnom cintoríne.