Príhovor ordinára pri krste a birmovke vojaka

Milý brat – kandidát krstu, milí bratia a sestry! Asi pred mesiacom som bol aj s našimi príslušníkmi ozbrojených síl a zborov na medzinárodnej vojenskej púti v Lurdoch. Tam sa odohralo niečo podobné ako bolo to, o čom sme  počuli v dnešnom 1. čítaní: vojenský veliteľ sýrskeho kráľa hľadal uzdravenie. Kvôli tomu doputoval do Izraelskej krajiny. Prorok Elizaus mu odkázal, aby sa ponoril do rieky Jordán. Keď tak urobil, bol zázračne uzdravený. Aj do Lúrd prichádzajú ľudia hľadať zdravie tela i duše. Na mieste zjavenia Panny Márie vyviera prameň. Jeho voda nie je liečivá – ako nebola ani voda Jordána. Ale táto voda je symbolom Božej lásky, Božej oživujúcej milosti. Veľa ľudí po použití tejto vody našlo zdravie, a to aj zázračne. To povzbudzuje ďalších, aby sa s dôverou v príhovor Panny Márie dávali ponoriť do tejto vody. Počas púte  to tak urobilo aj mnoho vojakov. Aj náš kandidát krstu prichádza dnes do chrámu, aby hľadal zdravie a život. Cirkev ho poučila, že Boh nám ponúka svoju záchranu, odpustenie našich hriechov, dar večného života, prijatie do Božej rodiny, ak veríme v Ježiša Krista, Božieho Syna a ak prijmeme krst, poliatie vodou v mene najsvätejšej Trojice.
Náš katechumen je vojakom. Zdalo by sa, že vojaci sa zameriavajú viac na ničenie, na likvidáciu nepriateľov a že záležitosti viery a duchovného života sú im vzdialené. Avšak, práve preto, že vojak vie, aké strašné zbrane ohrozujú ľudské životy, preto, že jeho poslaním je brániť svoju vlasť a životy svojich blížnych, pri čom je neraz ohrozený jeho vlastný život – preto je nútený klásť si otázku, čo je vlastne ľudský život, aká je jeho budúcnosť, ale aj o tom, že v ľuďoch je niečo choré, keď celé generácie medzi sebou bojujú, ničia sa navzájom, oberajú jeden druhého o to najcennejšie, čo na tomto svete máme, o ľudský život... A tak, počas dejín Cirkvi to boli často práve vojaci, ktorí hľadali odpovede na tieto otázky a nachádzali ich pri stretnutí s Ježišom Kristom, s jeho Cirkvou. Bol to už rímsky stotník z Kafarnauma, ktorý hľadal u Ježiša uzdravenie pre svojho sluhu a ktorého vieru sám Ježiš s obdivom pochválil, a slová tohto vojaka opakujeme pri každej sv. omši pred sv. prijímaním.  Tak aj nášho brata hľadanie života, hľadanie istoty na tomto svete, hľadanie dobra a nádeje priviedlo rozličnými cestami ku stretnutiu s Cirkvou a cez jej pomoc, cez oboznamovanie s Ježišom Kristom, Božím Synom a naším Spasiteľom prichádza, aby splnil požiadavku samého Krista, ktorý povedal Nikodémovi: „Kto sa nenarodí znova z vody a z Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. A potom poslal apoštolov do celého sveta a povedal im: „Učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna a i Ducha Svätého! Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“. Teda, Ježiš pozýva toho, kto v Neho uveril tiež k vode, k vode krstu. Keď hľadáme riešenie takýchto veľkých otázok, priebeh krstu v nás môže vyvolávať podobné sklamanie ako to bolo v prípade Námana zo Sýrie. Čo už len to poliatie trochou vody na hlave môže vyriešiť? Toto poliatie sa však deje v mene trojjediného Boha, na príkaz Ježiš Krista. A nie mocou tej trochy vody spôsobuje veľké veci, lež mocou Boha, ktorý spája svoje pôsobenie práve s týmto prejavom našej poslušnosti viery.
Čo sa v tejto chvíli deje? To nám povedal sv. Pavol v dnešnom II. čítaní: podobne, ako vo vode človek zahynie, tak voda krstu nám dáva účasť na smrti samého Krista. Jeho smrť bola prejavom úplného odmietnutia všetkého, čo by bolo v rozpore s vôľou nebeského Otca. Kristus teda zomrel hriechu. A na tejto svojej sile, odmietnuť každý hriech i za cenu najvyššej  obety, dáva aj nám podiel. Ak niekoho vytiahnu z vody, tak ho vlastne zachránia. V tomto roku dostal ocenenie za „vojenský čin roka“ minister obrany chorvátskej republiky, Berislav Rončevič, ktorý počas letnej dovolenky na ostrove Brač chlapca zo Slovenska, ktorý pri náraze na skalu stratil vedomie, vytiahol ho z mora a doslova vzkriesil k životu. Takto nás aj cez krst Boh zachraňuje z ríše večnej smrti a prenáša nás do oblasti nového života -  tým, že nás akoby zaštepuje do Krista, ktorý sa sám znázorňuje obrazom viničného  koreňa, ktorý svojou miazgou živí ratolesti. Keď chápeme našu situáciu po krste vo svetle tohto evanjelia o viniči a ratolestiach, tak nám je jasné, že krstom sa nekončí naše hľadanie života, lež sa v pravom slova zmysle začína. Boh nás robí ratolesťami na tomto životodárnom viničnom kmeni, živí nás svojím Duchom, ktorého nám získal Ježiš Kristus za cenu svojej smrti na kríži. No, súčasne chce, aby sme neboli len nejakými pasívnymi ratolesťami, čo na tomto kmeni „vegetujú“. Čaká od nás ovocie. Ak sa o toto ovocie dobrého života, dobrých skutkov podľa Božej vôle, snažíme, tak Boh nás očisťuje od rozličných našich chýb a nedostatkov, aby sme všetky svoje sily a schopnosti dávali do služby dobra. Pozýva nás, aby sme Jeho duchovnú životnú miazgu znova a znova čerpali prijímaním Jeho sviatostného tela v Eucharistii. Môže sa stať aj to, že z ľudskej slabosti sa oddelíme od tohto viničného koreňa hriechom. Vtedy sme pozvaní s pokorou, ľútosťou i s nádejou prosiť Boha o odpustenie vo sviatosti pokánia, ktorou nás akoby znovu naštepuje na tento duchovný viničný kmeň. Ak sa budeme snažiť o toto prinášanie ovocia, potom nás Ježiš uisťuje, že ak budeme prosiť nebeského Otca, dá nám všetko, čo potrebujeme, aby náš život mohol byť plným životom, osožným nielen pre nás, ale i pre mnohých ďalších. A na základe tohto bohatého ovocia, ktoré má byť vlastne prejavom našej lásky k Bohu i k blížnym, máme nádej, že budeme prijatí k večnej účasti na Božom živote. Takéto ovocie Vám, milý náš kandidát, umožňuje prinášať krst v celom Vašom ďalšom živote: v osobnom, v zamestnaní v armáde, ale i vo všetkých kontaktoch s ľuďmi , v rozličných situáciách. Aby mohli byť aj vojaci začlenení do viničného kmeňa? Ktorým je Kristus, a to prostredníctvom Cirkvi, k tomu slúži aj Ordinariát a naši kňazi, ktorí  pracujú uprostred vás.  Aj touto cestou chcem poďakovať Vášmu duchovnému otcovi, vojenskému kaplánovi Stanislavovi Kaníkovi, za jeho starostlivosť o Vás a za to, že Vás pripravil ku prijatiu sviatostí kresťanského zasvätenia. S touto  vierou teraz môžete pristúpiť k prijatiu krstu, i daru Ducha Svätého vo sviatosti birmovania a k účasti na plnom spoločenstve s Kristom a s Jeho cirkvou v Eucharistii.