Príhovor ordinára na vrchu Borsó 18.7.2006

Vážený pán minister, vážený pán náčelník generálneho štábu, vážení prítomní! Čo nám hovorí toto miesto? Predovšetkým nám pripomína tých, ktorých životy tu náhle vyhasli. Mnohí z nich boli naši blízki spolupracovníci a priatelia. Mladí ľudia, synovia a dcéry, otcovia a matky. Toto miesto nám ich znova oživuje v mysli a v srdci. Nezahynuli úplne. Ich duše , ich osoby, jestvujú ďalej. Kde? V spoločenstve s Bohom, alebo s bolestnou túžbou čakajú na prijatie do tohto spoločenstva, alebo...Nedaj Bože! Toto miesto nám hovorí o nevýslovnej bolesti otcov a matiek, manželiek a manželov, o hlbokej bolesti detí – ktorú spôsobila táto udalosť. Ako niesli svoju bolesť v pohrebných sprievodoch a ako sa ona i dnes zračí z ich tvárí, keď prídu domov a zastanú pred kútikom v izbe, kde je veľká fotografia ich zosnulého a niekoľko rekvizít, ktoré ho pripomínajú... Nad týmto miestom sa akoby ozýval ťažký otáznik: Prečo? Prečo sa to stalo? A prečo práve im? Fakt je ten, že žiadne pokusy o vysvetlenie im už životy nevrátia. Na tomto mieste viac než kdekoľvek inde sa nám natláčajú do mysle Kristove slová o ľuďoch, na ktorých sa zrútila v Jeruzaleme veža a zabila ich: „Myslíte, že to boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“ (Lk 13, 1 n.). Toto miesto teda vyzýva k pokore. Neboli horší než my. Ktokoľvek z nás mohol byť na ich mieste. Ak my ešte žijeme, je to Boží dar, ktorý nás vyzýva k zodpovednosti. A tak je toto miesto, kde sa patrí v pokore stíchnuť a prosiť Boha – za tých, čo tu zahynuli, za ich blízkych, za nás všetkých, za pokoj vo svete... Pokorne prosme milosrdného Boha Otca za našich zosnulých bratov a sestry, ktorých pozemská púť sa skončila na tomto mieste: Bože, milostivo im otvor bránu večného života. Odmeň ich dobré skutky, čo vykonali tu na zemi. Odpusť im, Pane, všetky viny. Modlime sa za príbuzných a priateľov týchto zosnulých: Pane, láskavo ich poteš v žiali a zármutku. Naplň ich srdcia láskou, aby sa necítili opustení. Zveľaďuj ich vieru a posilňuj ich nádej na stretnutie so svojimi drahými vo večnosti. Modlime sa aj za seba, aby sme boli dobrými pútnikmi do večnosti: Posilni a zachovaj nás v úsilí o život podľa Tvojej vôle. Pozdvihni naše srdcia k túžbe po nebeskej blaženosti. Prosme za pokoj vo svete: Bože, daj, aby sa ľudia zriekali nespravodlivosti a násilia a sporné záležitosti riešili dialógom. Pomôž ukončiť ozbrojené konflikty, najmä na Blízkom Východe, aby neničili ľudské životy. Ochraňuj našich vojakov, ktorí slúžia v mierových misiách. Všemohúci večný Bože,  Pán živých i mŕtvych, Ty poznáš svojich vyvolených a nad všetkými sa zmilúvaš. Preto Ťa pokorne prosíme na orodovanie Panny Márie a všetkých svätých, Zmiluj sa nad všetkými, ktorých si pred pol rokom z tohto miesta povolal do večnosti A na ktorých si s úctou spomíname a prijmi ich do svojho Kráľovstva. Zmiluj sa i nad ich príbuznými i nad nami  a zachovaj  nás všetkých vo svojej láske. Skrze Krista, nášho Pána.