Príhovor ordinára na Slavíne 14. mája 2006

Príhovor pri posvätení kríža na Slavíne, 14. V. 2006

Vážení prítomní!

V čom sa líši vojenský cintorín od ostatných  cintorínov? Na tých ostatných sú pochovaní ľudia, z ktorých mnohí prežili prirodzený priebeh ľudského života a zomreli prirodzenou smrťou. Na vojenskom cintoríne sú pochovaní zväčša muži v najlepšom veku, ktorí zomreli predčasne, následkom vojnových udalostí. Bojovali za víťazstvo svojej vlasti, v prípade tých, čo sú pochovaní na tomto cintoríne, za víťazstvo nad fašizmom. Oni sa  tohto víťazstva nedožili, avšak, za jeho dosiahnutie položili životy. Nad ich hroby sa vztýčil pilón s postavou víťazného vojaka. V tej dobe sa však nad Bratislavou týčila aj iná dominanta: veža Kalvárskeho kostola s krížom. Vtedajší mocipáni videli v týchto dvoch symboloch nezmieriteľný protiklad – a preto, že vtedy vládla pravda sily, musel byť  kostol na Kalvárii o vežu kratší.
Po dlhých desaťročiach dostáva Slavínsky vojenský cintorín svoj kríž, skromný, ale dôstojný. Aký to má význam? Je kríž iba symbolom kresťanskej piety? Kríž nám pripomína iný boj a iné víťazstvo. Boj Krista, Božieho Syna s pôvodcom zla. Aj Kristus, ako muž v najlepších rokoch, sa plne nasadil do zápasu za víťazstvo vernosti Bohu, za víťazstvo Jeho pravdy a lásky, za oslobodenie nie jednej krajiny, ale celého ľudstva od hriechu a od smrti. Aj on položil na kríži svoj život, bol aj pochovaný – ale vstal z mŕtvych. Premohol nielen svoju vlastnú smrť, lež otvoril bránu do večného života každému človeku, ktorý v neho verí a ktorý podľa Jeho príkladu a s Jeho pomocou zápasí vo svojom živote o dobro, o vernosť Bohu a zasadzuje sa službu svojim blížnym.
Kríž aj na tomto vojenskom cintoríne sa  stáva symbolom skutočnosti, ktorá jediná je dôvodom našej nádeje aj ohľadom tých, čo sú tu  pochovaní: Kristus dosiahol definitívne víťazstvo aj pre tých, čo položili svoje životy v ťažkých okolnostiach vojny. Kríž sem patrí aj preto, že iste väčšina z týchto vojakov boli pokrstení – a krstom im dal Kristus účasť na svojej smrti a zmŕtvychvstaní. Kríž na cintoríne – a zvlášť na vojenskom cintoríne – je pozvaním k modlitbe za tých, čo sú tu pochovaní, aby im pre Kristovu obetu daroval Boh svoje milosrdenstvo a prijal ich k účasti na svojom večnom živote a raz vzkriesil k večnej sláve aj ich telá.
Poznáme rozličné stvárnenia kríža: grécky, latinský, svätoondrejský. Kríž v tejto podobe používa  pravoslávna cirkev. Oprávnene totiž možno predpokladať, že väčšina tu pochovaných vojakov patrila do tejto Cirkvi. Avšak, bez ohľadu na detaily, symbol kríža nám pripomína jediný kríž, na ktorom sa obetoval Boží Syn pre záchranu všetkých ľudí. Hoci sa tento kríž nestáva architektonickou dominantou, stáva sa významovou dominantou. Bez Kristovho  kríža by sa všetky naše zápasy a všetky naše víťazstvá menili na nové otroctvá – ako  sme toho boli svedkami u nás po Druhej svetovej vojne - a všetci, čo v nich položili životy by boli stratení.
Nech tento kríž povzbudzuje všetkých, čo sem budú prichádzať k tichej modlitbe za padlých a nech nás všetkých vyzýva k odhodlanému zápasu po boku Toho, ktorý na kríži zvíťazil – aby sme s Ním spolupracovali na oslobodzovaní nás i našich blížnych od každého zla.