Príhovor ordinára na Deň OS SR
Vážený pán minister, Vážený pán generál, náčelník Generálneho štábu, Vážení prítomní! Oslavu dňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky začíname pietnym aktom tu, pri pamätníku zmierenia. V tomto pamätníku sa uchovávajú urny s prsťou zeme, vzatej z vojenských cintorínov doma i v zahraničí, kde sú pochovaní slovenskí vojaci. Tento pietny akt je spomienkou na tie stovky a tisíce vojakov, ktorí boli Vašimi predchodcami v minulých generáciách a za rozličných okolností položili svoje životy pri vojnových konfliktoch. Je prejavom úcty a vďačnosti vzdať hold tým, čo pri plnení svojej povinnosti obetovali najvyššiu hodnotu – svoj vlastný život. A keďže ich život sa smrťou neskončil, je tiež správne spomenúť si na ich duše v modlitbe, aby im Boh dal účasť na večnom živote. Avšak, táto spomienka na tých, čo položili životy na bojiskách má byť aj záväzkom a výzvou pre súčasných členov Ozbrojených síl. K čomu nás zaväzuje táto spomienka? Zaväzuje k svedomitému a statočnému plneniu povinností, vyplývajúcich z poslania Ozbrojených síl: chrániť mier a slobodu vo vlasti i vo svete, pomáhať ľuďom pri rozličných ohrozeniach – a to aj za cenu obety, v krajnom prípade aj obety života. Aká výzva zaznieva príslušníkom Ozbrojených síl z tejto slávnosti? Je to výzva k realizmu, k pravdivému pohľadu na život: život každého z nás je jedinečný a neopakovateľný. O pár desaťročí budú patriť aj naše generácie do minulosti. Avšak od toho, ako zvládneme náš terajší život bude závisieť to, ako ovplyvníme životy budúcich generácií, ako bude vyzerať súčasný i budúci svet. A preto, že aj my sme povolaní k večnému životu, jeho dosiahnutie bude závisieť od toho, nakoľko naplníme naše pozemské dni a roky skutkami lásky k Bohu a k ľuďom. Dnešný deň Ozbrojených síl slávime aj my, členovia duchovnej služby, spolu s Vami. Stali sme sa súčasťou Ozbrojených síl. Nie preto, aby sme vykonávali vojenské aktivity, ani preto, aby sme parazitovali na armáde. Sme s Vami, aby sme Vám pomáhali uvedomovať si a rozvíjať základný predpoklad plne ľudského života a správneho zvládnutia Vašej náročnej služby – a to vzťah k Bohu, sprostredkovávaním Jeho pravdy a Jeho lásky. Úprimne Vám blahoželám k dnešnému sviatku a na záver si dovolím Vám pripomenúť slová Cirkvi na adresu vojakov: „Čo sa týka tých, čo slúžia vlasti pri vojsku, nech sa aj oni pokladajú za služobníkov bezpečnosti a slobody národov. A pokiaľ plnia správne túto svoju úlohu, naozaj prispievajú k upevneniu pokoja“ (Gaudium et spes, 79).