Príhovor ordinára k hasičom 4. mája v Nitre
Sv. Florián – 4. V. 2006 v Nitre, sviatok Hasičského záchranného zboru
Vážení členovia Hasičského a záchranného zboru!
Sviatok patróna hasičov, svätého Floriána, je aj dnes dôvodom stretnutia sa Vás: hasičov – záchranárov – a nás s Vami, a to v slávnostnej atmosfére. Dnešný sviatok je dôvodom na vyjadrenie vďaky a úcty za obetavú a veľmi potrebnú službu, ktorú vykonávate pre dobro ľudí, ohrozených živlami ohňa či vody, ale i pre tých, ktorých stihlo nešťastie na cestách. Do Vašej snahy pomôcť ohrozenému blížnemu dnes zapájate nielen svoju dobrú vôľu a fyzickú zdatnosť, ale aj vysokú profesionalitu, špeciálnu techniku – a to všetko s cieľom, aby Vaša pomoc mohla byť čo najúčinnejšia. Tu by bola na mieste otázka, prečo to robíte, prečo nasadzujete svoje zdravie a svoje životy, aby ste pomohli druhým, prečo sa stále zdokonaľujete vo svojej odbornosti? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať dostačujúcou odpoveďou, že predsa je to Vaše zamestnanie, Vaša práca, z ktorej žijete, za ktorú ste platení – a preto ju musíte čo najkvalitnejšie plniť. Niektorí z Vás by povedali, že v tejto práci nachádzate uplatnenie svojich schopností a svojho záujmu pomáhať druhým, že Vás to jednoducho vnútorne napĺňa a uspokojuje. Tieto motívy sú pravdivé, ale nie sú dosť silné na to, aby niekto dlhodobo a s rastúcim nasadením túto prácu vykonával.
Keď sme tu z titulu sv. Floriána – kresťana a mučeníka - mohli by sme sa opýtať, či kresťanstvo prináša nejaké silnejšie dôvody pre takúto obetavú pomoc blížnym v núdzi. Kresťanstvo nás predovšetkým učí aktívnej solidarite s trpiacim blížnym, a to z viacerých dôvodov. Ako ľudia vytvárame jednu rodinu a máme si navzájom pomáhať. V tom druhom, ktorý je ohrozený, máme vidieť svojho blížneho a správať sa ku nemu tak, ako by sme to očakávali my sami, keby sme boli v jeho položení. Ďalší dôvod je v tom, čo nám hovorí Ježiš Kristus v podobenstve o Poslednom súde: „Čo ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, to ste mne urobili – alebo neurobili“. Čiže, v núdznom, trpiacom človeku čaká na našu pomoc sám Boh – eventuelne, Boh sa stotožňuje s trpiacom človekom a sľubuje nám odmenu, ako by sme poslúžili jemu samému.
Sv. Florián položil život za svoju vernosť kresťanskej viere, za vernosť Bohu. My dnes nie sme nútení zapierať svoju vieru, rešpektuje sa všeobecne sloboda náboženského presvedčenia. Ale aj v našej dobe je potrebné vieru vyznávať –iste, slovami, účasťou na bohoslužbách a podobne. Ale aj dnes si vernosť kresťanskej viere, vernosť Bohu, niekedy vyžaduje hrdinské činy – a takými sú najmä skutky obetavej, zachraňujúcej lásky voči blížnemu v núdzi. Veď, napokon, čo môže byť adekvátnou odmenou za Vašu prácu, za riziká, ktoré podstupujete? Ani peniaze, ani ľudská pochvala nemôžu primerane odmeniť Vaše nasadenie, Vašu obetu. Svätý Florián dokázal za vernosť Bohu obetovať svoj život, lebo veril, že Boh mu ho vo večnosti vráti a ho odmení. Viera v Božiu odmenu vo večnosti, ktorá sa opiera o Kristovo zmŕtvychvstanie, o Jeho prísľuby, môže byť jedine dostatočným motívom pre plné nasadenie sa do služby ohrozeným blížnym.
Vážení hasiči – záchranári, nech Vám svätý Florián vyprosuje Božiu pomoc a ochranu pri Vašej práci a pevnú kresťanskú vieru, aby ste mali vždy dosť hlbokých dôvodov pre uplatňovanie obetavej lásky voči blížnym.