Homília ordinára - Veľkonočný pondelok, 1.IV.2013 - Katedrála
Podmienky pre dopad veľkonočnej udalosti z našej strany
Tú istú udalosť môžu vnímať rozliční ľudia rozlične. Povedzme: svadba. Ako ju vnímajú mladomanželia, ako rodičia, ktorí majú možno starosti s jej finančným zabezpečením, inak pozvaný hosť a inak fotograf, pre ktorého je príležitosťou k zárobku...
Podobne aj udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania vyvoláva u rozličných ľudí rozličné reakcie. Ženy, ktoré boli blízkymi Ježišovými spolupracovníčkami a mali ho úprimne rady reagujú na vysvetlenie skutočnosti prázdneho hrobu a potom na zjavenie samotného vzkrieseného Pána s úprimnou radosťou a bežia sa s ňou podeliť s apoštolmi, ktorí boli smutní a zatvorení vo večeradle.
Úplne iná bola reakcia strážnikov. Boli navelení strážiť hrob, plnili si svoju povinnosť, k tomu, čo v ňom ležal nemali žiaden vzťah. Keď bol hrob na veľkonočné ráno napriek ich stráženiu otvorený a prázdny, bežia to oznámiť svojim chlebodarcom, bez toho, že by si lámali hlavu nad tým, čo je príčinou tohto javu. Keď si môžu privyrobiť šírením vymysleného vysvetlenia, nemajú problém šíriť lož.
Pre tých, čo Ježiša nenávideli a chceli ho za každú cenu umlčať bola informácia o prázdnom hrobe neprijateľná; tak ako dostali Ježiša na kríž lžou a lesťou, tak pokračujú v tomto spôsobe prekrúcania pravdy a vymýšľajú a dávajú šíriť nepravdivý dôvod prázdneho hrobu.
Napokon sa v prvom dnešnom čítaní stretáme s postavou apoštola Petra, ktorý prešiel hlbokou konverziou, obrátením, ktorý mal Ježiša rád, ale predovšetkým zakúsil Ježišovu lásku a dôveru, bol svedkom nielen prázdneho hrobu ale aj stretnutí so vzkrieseným Ježišom a na Turíce prijal Ducha Svätého, Ducha pravdy – takto do hĺbky upevnený vo vzťahu k Ježišovi Peter si je istý nielen o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale chápe aj hlboké súvislosti Ježišovho zmŕtvychvstania. Počuli sme v úryvku zo Skutkov apoštolov, ako vysvetľuje, že Boh predpovedal Ježišovo vzkriesenie už v žalmoch, konkrétne v 16. žalme, kde Mesiáš hovorí, že Boh nenechá jeho dušu v podsvetí a nedovolí, aby videl porušenie...
Teda spôsob prijatia správy o Ježišovom vzkriesení závisel vo veľkej miery aj od toho, akí to boli ľudia, čo túto správu počuli, aký bol ich vzťah k pravde a k samému Ježišovi.
Táto druhá časť „veľkonočnej rovnice“ platí aj v našej dobe.
Akí sme teda my, čo dnes počúvame správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní?
Tým dobromyseľným a milujúcim ženám sa podobajú – našťastie mnohí – jednoduchí, dobrí ľudia, ktorí milujú Pána Boha a Cirkev, ktorí majú dobré srdce a veľkodušne pomáhajú druhým. Trápia sa nad nešťastím druhých, zarmucuje ich zlo, ktoré sa deje okolo nich, mrzia ich prejavy nenávisti voči Cirkvi...Takýto ľudia sú veľkým darom a sám vzkriesený Pán často posilňuje ich vieru a dáva im veľa prejavov svojej blízkosti a starostlivosti. Jedna takáto žena – docentka psychológie - mi s veľkonočným pozdravom napísala o svojej malej, ale pre ňu významnej duchovnej skúsenosti: bola na púti v mexickom Gaudalupe a bol práve 14. december, kedy je spomienka na sv. Jána z Kríža, ktorého si ona zvlášť uctieva. Píše: „O sv. Jánovi z Kríža je známe, že plánoval ísť na misie do Mexika, avšak skôr ako stihol odcestovať, Pán si ho povolal do nebeskej vlasti. ...V to ráno mi zrazu mysľou preletela túžba vidieť niečo, čo súvisí so spomínaným svätcom, čo bolo úplne nemožné. Zároveň som sa na seba nahnevala, že čo stále vymýšľam. Bláznivú myšlienku som hneď zahnala. O pár hodín neskôr, v starej bazilike v Guadalupe som prechádzala bočnou loďou a moje oči utkveli na relikviári. Keď som k nemu podišla bližšie, myslela som, že mám halucinácie! Neverila som vlastným očiam: boli to relikvie sv. Jána z Kríža! Prežívala som to ako hlboký zážitok a darček z neba...“
Pred nedávnom sme mali možnosť v tejto katedrále pri odhaľovaní pamätnej tabule obetiam odvlečenia do gulagov v SSSR počuť svedectvo jedného priameho účastníka, ktorý rozprával, ako ho v tábore Pán Boh zachránil práve cez tých, čo mali byť jeho nepriateľmi, a ako sa on na nikoho nehnevá, všetkým odpúšťa...
Nechýbajú však ani v našej dobe žoldnierske charaktery, ľudia ktorí sú ochotní robiť hoci čo, len ak majú z toho zisk. Nerozmýšľajú nad tým, či je to dobré alebo zlé, pravda alebo lož, ich jediným kritériom je zisk. Ak si môžu zarobiť, niečo pre seba získať nejakou službou Cirkvi, urobia, poslúžia, ale hlbšie nerozmýšľajú, keď je to pre nich niekde inde výhodnejšie budú robiť aj v rozpore s morálnym zákonom. Uveďme len zdravotníckych pracovníkov, ktorí liečia ľudí, ale súčasne zabíjajú nenarodené deti, len preto, lebo je to ich zárobok a zamestnávateľ to od nich vyžaduje...
Pre týchto je Veľká noc a to čo s ňou súvisí iba záležitosťou zvyku, oddychu či konzumu.
Jestvujú, žiaľ aj vyhranení nepriatelia Kristovho vzkriesenia. Nachádzajú sa najmä medzi bohatými a vplyvnými ľuďmi. Krista a Jeho Cirkev vnímajú ako prekážku svojich záujmov, nie je pre nich prijateľné, že by mal Kristus pravdu a oni by sa mali podriadiť vo svojom spôsobe života Jeho zásadám, že by mali byť pred ním zodpovední, že by si nemohli robiť, čo chcú...Títo ľudia dokážu zapojiť do boja proti Kristovi a Jeho pravde mašinériu tlače, rozhlasu, televízie, ale aj internet a ďalšie prostriedky ovplyvňovania verejnej mienky a sú schopní investovať do toho veľké peniaze. História ich pozná v podobe rímskych cisárov, v podobe rozličných dobyvateľov, uskutočňovateľov francúzskej revolúcie, Napoleona, či Hitlera alebo Stalina, v podobe slobodomurárskych programov, ale aj tých, na ktorých praktiky poukázal včera Svätý Otec keď hovoril o obchodovaní s ľuďmi ako o najrozšírenejšom otroctve XXI. storočia. Zastavia sa títo ľudia pred pravdou, pred spravodlivosťou, pred utrpením nevinných? Čo je pre týchto veľkonočná udalosť? Iba podráždením ich snahy vymazať Krista a Jeho Cirkev z histórie i zo súčasnosti...
Sú tu však aj osobnosti, podobné apoštolovi Petrovi, kresťania, ktorí vytrvalo nasledujú Ježiša Krista, prežili v Jeho škole aj rozličné krízy a spoznali svoju hriešnosť a slabosť. Vo svetle učenia Cirkvi a pôsobenia Ducha Svätého si postupne osvojujú pravdu viery, chápu stále jasnejšie Krista ako stredobod dejín ľudstva a vesmíru a svojím životom, postojmi, slovami ale i utrpením odovzdávajú pravdu o Kristovom zmŕtvychvstaní nezištne, platia za to aj vlastnou prácou, utrpením a neraz i smrťou. Sú to nielen muži a medzi nimi biskupi, kňazi a rehoľníci – čo by malo byť samozrejmé, ale aj mnohé ženy, z ktorých niektoré Cirkev vyhlásila aj za učiteľky Cirkvi, ako je sv. Terézia z Avily či sv. Terezka Ježišková. Patria sem iste aj veľmi mnohí otcovia a matky, ktorí svojím príkladom života v nasledovaní Krista a starostlivou kresťanskou výchovou odovzdávajú vieru novým generáciám.
Stávajme sa takými aj my...
Tú istú udalosť môžu vnímať rozliční ľudia rozlične. Povedzme: svadba. Ako ju vnímajú mladomanželia, ako rodičia, ktorí majú možno starosti s jej finančným zabezpečením, inak pozvaný hosť a inak fotograf, pre ktorého je príležitosťou k zárobku...
Podobne aj udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania vyvoláva u rozličných ľudí rozličné reakcie. Ženy, ktoré boli blízkymi Ježišovými spolupracovníčkami a mali ho úprimne rady reagujú na vysvetlenie skutočnosti prázdneho hrobu a potom na zjavenie samotného vzkrieseného Pána s úprimnou radosťou a bežia sa s ňou podeliť s apoštolmi, ktorí boli smutní a zatvorení vo večeradle.
Úplne iná bola reakcia strážnikov. Boli navelení strážiť hrob, plnili si svoju povinnosť, k tomu, čo v ňom ležal nemali žiaden vzťah. Keď bol hrob na veľkonočné ráno napriek ich stráženiu otvorený a prázdny, bežia to oznámiť svojim chlebodarcom, bez toho, že by si lámali hlavu nad tým, čo je príčinou tohto javu. Keď si môžu privyrobiť šírením vymysleného vysvetlenia, nemajú problém šíriť lož.
Pre tých, čo Ježiša nenávideli a chceli ho za každú cenu umlčať bola informácia o prázdnom hrobe neprijateľná; tak ako dostali Ježiša na kríž lžou a lesťou, tak pokračujú v tomto spôsobe prekrúcania pravdy a vymýšľajú a dávajú šíriť nepravdivý dôvod prázdneho hrobu.
Napokon sa v prvom dnešnom čítaní stretáme s postavou apoštola Petra, ktorý prešiel hlbokou konverziou, obrátením, ktorý mal Ježiša rád, ale predovšetkým zakúsil Ježišovu lásku a dôveru, bol svedkom nielen prázdneho hrobu ale aj stretnutí so vzkrieseným Ježišom a na Turíce prijal Ducha Svätého, Ducha pravdy – takto do hĺbky upevnený vo vzťahu k Ježišovi Peter si je istý nielen o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale chápe aj hlboké súvislosti Ježišovho zmŕtvychvstania. Počuli sme v úryvku zo Skutkov apoštolov, ako vysvetľuje, že Boh predpovedal Ježišovo vzkriesenie už v žalmoch, konkrétne v 16. žalme, kde Mesiáš hovorí, že Boh nenechá jeho dušu v podsvetí a nedovolí, aby videl porušenie...
Teda spôsob prijatia správy o Ježišovom vzkriesení závisel vo veľkej miery aj od toho, akí to boli ľudia, čo túto správu počuli, aký bol ich vzťah k pravde a k samému Ježišovi.
Táto druhá časť „veľkonočnej rovnice“ platí aj v našej dobe.
Akí sme teda my, čo dnes počúvame správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní?
Tým dobromyseľným a milujúcim ženám sa podobajú – našťastie mnohí – jednoduchí, dobrí ľudia, ktorí milujú Pána Boha a Cirkev, ktorí majú dobré srdce a veľkodušne pomáhajú druhým. Trápia sa nad nešťastím druhých, zarmucuje ich zlo, ktoré sa deje okolo nich, mrzia ich prejavy nenávisti voči Cirkvi...Takýto ľudia sú veľkým darom a sám vzkriesený Pán často posilňuje ich vieru a dáva im veľa prejavov svojej blízkosti a starostlivosti. Jedna takáto žena – docentka psychológie - mi s veľkonočným pozdravom napísala o svojej malej, ale pre ňu významnej duchovnej skúsenosti: bola na púti v mexickom Gaudalupe a bol práve 14. december, kedy je spomienka na sv. Jána z Kríža, ktorého si ona zvlášť uctieva. Píše: „O sv. Jánovi z Kríža je známe, že plánoval ísť na misie do Mexika, avšak skôr ako stihol odcestovať, Pán si ho povolal do nebeskej vlasti. ...V to ráno mi zrazu mysľou preletela túžba vidieť niečo, čo súvisí so spomínaným svätcom, čo bolo úplne nemožné. Zároveň som sa na seba nahnevala, že čo stále vymýšľam. Bláznivú myšlienku som hneď zahnala. O pár hodín neskôr, v starej bazilike v Guadalupe som prechádzala bočnou loďou a moje oči utkveli na relikviári. Keď som k nemu podišla bližšie, myslela som, že mám halucinácie! Neverila som vlastným očiam: boli to relikvie sv. Jána z Kríža! Prežívala som to ako hlboký zážitok a darček z neba...“
Pred nedávnom sme mali možnosť v tejto katedrále pri odhaľovaní pamätnej tabule obetiam odvlečenia do gulagov v SSSR počuť svedectvo jedného priameho účastníka, ktorý rozprával, ako ho v tábore Pán Boh zachránil práve cez tých, čo mali byť jeho nepriateľmi, a ako sa on na nikoho nehnevá, všetkým odpúšťa...
Nechýbajú však ani v našej dobe žoldnierske charaktery, ľudia ktorí sú ochotní robiť hoci čo, len ak majú z toho zisk. Nerozmýšľajú nad tým, či je to dobré alebo zlé, pravda alebo lož, ich jediným kritériom je zisk. Ak si môžu zarobiť, niečo pre seba získať nejakou službou Cirkvi, urobia, poslúžia, ale hlbšie nerozmýšľajú, keď je to pre nich niekde inde výhodnejšie budú robiť aj v rozpore s morálnym zákonom. Uveďme len zdravotníckych pracovníkov, ktorí liečia ľudí, ale súčasne zabíjajú nenarodené deti, len preto, lebo je to ich zárobok a zamestnávateľ to od nich vyžaduje...
Pre týchto je Veľká noc a to čo s ňou súvisí iba záležitosťou zvyku, oddychu či konzumu.
Jestvujú, žiaľ aj vyhranení nepriatelia Kristovho vzkriesenia. Nachádzajú sa najmä medzi bohatými a vplyvnými ľuďmi. Krista a Jeho Cirkev vnímajú ako prekážku svojich záujmov, nie je pre nich prijateľné, že by mal Kristus pravdu a oni by sa mali podriadiť vo svojom spôsobe života Jeho zásadám, že by mali byť pred ním zodpovední, že by si nemohli robiť, čo chcú...Títo ľudia dokážu zapojiť do boja proti Kristovi a Jeho pravde mašinériu tlače, rozhlasu, televízie, ale aj internet a ďalšie prostriedky ovplyvňovania verejnej mienky a sú schopní investovať do toho veľké peniaze. História ich pozná v podobe rímskych cisárov, v podobe rozličných dobyvateľov, uskutočňovateľov francúzskej revolúcie, Napoleona, či Hitlera alebo Stalina, v podobe slobodomurárskych programov, ale aj tých, na ktorých praktiky poukázal včera Svätý Otec keď hovoril o obchodovaní s ľuďmi ako o najrozšírenejšom otroctve XXI. storočia. Zastavia sa títo ľudia pred pravdou, pred spravodlivosťou, pred utrpením nevinných? Čo je pre týchto veľkonočná udalosť? Iba podráždením ich snahy vymazať Krista a Jeho Cirkev z histórie i zo súčasnosti...
Sú tu však aj osobnosti, podobné apoštolovi Petrovi, kresťania, ktorí vytrvalo nasledujú Ježiša Krista, prežili v Jeho škole aj rozličné krízy a spoznali svoju hriešnosť a slabosť. Vo svetle učenia Cirkvi a pôsobenia Ducha Svätého si postupne osvojujú pravdu viery, chápu stále jasnejšie Krista ako stredobod dejín ľudstva a vesmíru a svojím životom, postojmi, slovami ale i utrpením odovzdávajú pravdu o Kristovom zmŕtvychvstaní nezištne, platia za to aj vlastnou prácou, utrpením a neraz i smrťou. Sú to nielen muži a medzi nimi biskupi, kňazi a rehoľníci – čo by malo byť samozrejmé, ale aj mnohé ženy, z ktorých niektoré Cirkev vyhlásila aj za učiteľky Cirkvi, ako je sv. Terézia z Avily či sv. Terezka Ježišková. Patria sem iste aj veľmi mnohí otcovia a matky, ktorí svojím príkladom života v nasledovaní Krista a starostlivou kresťanskou výchovou odovzdávajú vieru novým generáciám.
Stávajme sa takými aj my...