Homília ordinára pri diakonskej vysviacke 2007
Bratia kňazi, diakoni, kandidáti diakonátu, príbuzní a priatelia našich kandidátov, drahí bratia a sestry! V rámci našej nedávnej návštevy „Ad limina“ sme navštívili aj Kongregáciu pre klérus. Do jej pôsobnosti patrí starostlivosť o kňazov a diakonov. Prefekta Kongregácie, kardinála Humesa som sa spýtal aký je názor na pôsobenie stálych diakonov, či sú potrební aj vtedy, keď je dostatok kňazov. Odpovedal veľmi jednoznačne: diakoni od počiatku patria ku štruktúre Cirkvi a aj tam, kde je dostatok kňazov majú svoj význam diakoni – nielen tí, čo sa pripravujú na prijatie sviatosti kňazstva ale zvlášť trvalí diakoni, ktorí celý život zostávajú diakonmi.
Diakoni teda patria k úplnosti života Cirkvi. Prečo? Na to by sme mohli odpovedať ďalšou otázkou: Čo je vlastne život Cirkvi? Je to vlastne účasť ľudí na živote Božieho Syna Ježiša Krista. Je to niečo také ako v prípade nášho tela: žijeme naplno vtedy, keď sú všetky časti nášho tela oživované krvou, ktorú dodáva srdce a riadené nervami, vychádzajúcimi z hlavy. Ak by niektorá časť nebola dosť vyživovaná a dosť inervovaná, životné prejavy takého človeka sú obmedzené, hovoríme o takom človeku, že je handykepovaný, nemôže sa naplno prejavovať. Pokiaľ sa dá, robíme všetko pre to, aby sme liečením a rehabilitovaním oživili spojenie týchto častí tak s krvným obehom ako aj s nervovým systémom.
O Ježišovi Kristovi hovorí Evanjelium, že „v Ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí“. A sám Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali v hojnosti“. Ježiš Kristus nám ukázal, že človek môže žiť naplno iba vtedy ak je spojený s Bohom, ktorý je plnosťou života a prameňom života. Ba viac: Ježiš sa stal zdrojom tohto spojenia Boha s ľuďmi. Iba ak sa pripojíme k Nemu- vierou, prijatím Jeho Ducha, ak sa staneme súčasťou spoločenstva ľudí, ktorí sú s Ním spojení – spoločenstva Cirkvi, len vtedy nás môže duchovne oživovať Jeho láska a riadiť Jeho pravda.
Lenže tak, ako v prípade nášho organizmu je potrebné, aby kontakt so životodárnou krvou bol stály, aby naše údy stále pružne reagovali na podnety hlavy, tak je treba, aby aj naše spojenie s Kristom bolo stále a dynamické. Na túto úlohu sprostredkovania podnetov od samého Ježiša Krista ustanovil On sám apoštolov a ich nástupcov, biskupov. Im povedal: „Kto vás počúva, mňa počúva; Toto robte na moju pamiatku; Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené...“. Apoštoli však hneď na začiatku života Cirkvi videli, že sú potrebné i ďalšie úlohy, ktoré by zabezpečovali vzájomnú pomoc, obdarovávanie sa . Preto ustanovili prvých diakonov, veriacich mužov, plných Ducha Svätého. Modlitbou a vkladaním rúk im zverili službu v spoločenstve Cirkvi. Týmto apoštoli vyjadrili, že diakoni majú účasť na ich vlastnom poslaní sprostredkovávať Ježiša Krista a Jeho slúžiacu lásku spoločenstvu veriacich.
K úplnosti života, ktorý nám priniesol Kristus a ktorý sa cez Neho prejavoval, patrí totiž aj služba. Príklad takejto služby dal sám Ježiš, keď povedal o sebe, že neprišiel aby ho obsluhovali, ale aby sám slúžil a položil svoj život ako obetu za mnohých. A potom pri Poslednej večeri prejavil apoštolom pokornú službu umytím nôh. Vrcholným prejavom Jeho služby pre naše dobro bolo obetovanie vlastného života na kríži. Táto Kristova slúžiaca láska musí byť tiež prítomná v živote Cirkvi, musí nás stále pobádať, inak by spoločenstvo Cirkvi nebolo zdravé. Napokon vieme, že Cirkev tu nie je sama pre seba, ale má prinášať Kristov život, Božiu lásku aj všetkým ostatným ľudom, má ich pozývať zapojiť sa do tohto spoločenstva života, čerpať opravdivý život od Boha skrze Ježiša Krista.
Ako často však aj my, kresťania, členovia Cirkvi, poskytujeme zdeformovaný Obraz Krista, Darcu života: Naše komunikovanie s Kristom, s Jeho Duchom, Jeho pravdou, ale i s Jeho životodárnou láskou je neraz slabé a podobáme sa podvyživeným ľuďom niekde v Afrike, ktorí sa sotva držia na nohách, nie sú schopní žiadnej aktivity a chradnú. Alebo naopak, podobáme sa obéznym ľuďom, ktorí sa starajú len o to, aby sa dobre najedli, ale nevšímajú si druhých, žijú sebecky – to sa deje vtedy, keď sa síce staráme o svoj náboženský život, ale nevieme či nechceme slúžiť druhým.
Diakon je nielen pomocníkom biskupa či kňaza, nie je len sociálnym pracovníkom, ale predovšetkým je to človek, ktorý dostal a prijal sviatostnú účasť na živote Krista ako Sluhu, služobníka všetkých. Svojimi aktivitami: či už pri liturgii, hlásaním evanjelia alebo vykonávaním charity, obetavej lásky voči núdznym, diakon má sprítomňovať v spoločenstve Cirkvi i vo svete Krista – Služobníka, Jeho obetavú. Slúžiacu lásku. Za čo prosí Ježiš v predvečer svojej smrti, keď sa modlí za Cirkev? – „Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ bola v nich a aby som v nich bol ja“. Aby v nás bola láska, ktorou večný Otec miluje Krista, teda Duch Svätý, úplné a nezištné darovanie sa, darovanie všetkého a aby v nás bol On. Čiže, aby sme mu boli úplne podobní vo svojom zmýšľaní i skutkoch, aby sa On mohol prejavovať cez nás. Je len samozrejmé, že ak má diakon tomuto cieľu slúžiť, ak má svojím pôsobením sprítomňovať Kristovu slúžiacu lásku, ba samého slúžiaceho Krista, tak je potrebné, aby on sám bol stále s Kristom spojený, aby doslova žil z Jeho Srdca.
Drahí bratia, kandidáti diakonátu: prijímate toto svätenie v júni, keď si celá Cirkev uctieva Kristovo Božské Srdce. Aj táto okolnosť by mala byť podnetom k tomu, aby ste si stále viac osvojovali Kristovu lásku, o ktorej hovorí sv. Pavol, že prevyšuje všetko poznanie, aby ste vo svojom živote a službe čerpali z tohto prameňa života a lásky, ktorým je Jeho Srdce, sprítomňované v Eucharistii. Súčasťou Vašej služby bude asistovanie pri eucharistickom stole, zvlášť pri kalichu Kristovej Krvi. Toto privilegované miesto, ba viac – vy budete hneď po kňazovi z tohto kalicha aj prijímať Kristovu Krv – toto Vám má pomáhať neustále čerpať z tohto prameňa a tak žiť a pôsobiť všade, aby ste dávali cítiť túto Kristovu blízkosť, blízkosť Jeho lásky cez vás.
Spolu s Vami ďakujeme Pánovi, že Vás do tejto služby povoláva – či už na čas, ako prípravu na kňazskú službu, alebo natrvalo. Ďakujeme, že sa stávate obohatením Cirkvi a ozdravovaním jej života. Majte vždy na zreteli toto spojenie, tieto dva póly: spojenie s Kristom, čerpanie z Jeho Srdca – a spojenie s ľuďmi, ochotnú a vytrvalú službu pre Cirkev i svet...