Homília ordinára pri birmovke v Zbehoch 2007

Milí birmovanci, drahí bratia a sestry! V týchto dňoch je častou témou  našich rozhovorov záležitosť prázdnin a dovoleniek. Kam pôjdeš na prázdniny, kam pôjdete na dovolenku? Máme predstavu, že čím vyššie postavenie a funkcia, tým zaujímavejšia a drahšia dovolenka. Ak je niekto bohatý, ak je na vysokom mieste, tak očakávame, neprekvapí nás, že si môže dovoliť dovolenku v ďalekých krajinách a tam si môže dopriať všetko, čo samu len zažiada... Sme presvedčení o tom, že čím vyššie a lepšie postavenie, tým krajšia dovolenka, jednoducho, tým krajší, lepší a šťastnejší život.
Najvyššia funkcia, najvyššie postavenie aké na tomto svete mohlo byť, to bolo postavenie Ježiša z Nazaretu. Apoštolom kladie otázku, čo si o ňom myslia  myslia ľudia, za koho ho považujú. Názory boli vysoké: jeden z dávnych prorokov. Ježiš však nie je s tým spokojný a pýta sa priamo apoštolov na ich názor o Ňom: A za koho ma pokladáte vy? Odpovedá za všetkých apoštol Peter: Za Božieho Krista. V predstavách veriacich Židov to bola najvyššia funkcia, najvyššie postavenie, aké vôbec človek mohol dosiahnuť. Nečudo, že sa s týmto postavením spájali aj predstavy šťastného života, života v pokoji, blahobyte, ktoré inšpiroval možno i príklad kráľa Šalamúna.
Na základe zvláštneho daru Ducha Svätého apoštol Peter spoznal pravdu o Ježišovi, kým On naozaj je. Ježiš však vie o tom aké predstavy o živote Mesiáša kolujú medzi ľuďmi, ba i v hlavách jeho učeníkov. Preto nedovoľuje, aby Peter rozširoval túto  pravdu o Ňom, ale chce najprv uskutočniť svoj život, taký, aký je podľa vôle nebeského Otca – a až potom môžu o Ňom hovoriť. A vraví otvorene, aká bude Jeho životná cesta: bude mnoho trpieť, odsúdia ho, zbičujú, ukrižujú a na tretí deň vstane z mŕtvych. Teda napriek svojmu najvyššiemu postaveniu, napriek Božskej moci, nezameriaval sa na šťastný život podľa vlastných predstáv, na to, aby sa vyhol každému utrpeniu, hoci mal na to moc – ale naopak, svoju blízkosť s Bohom využil na poznávanie jeho vôle. A Boh Otec chcel cez Neho uskutočniť záchranu nás, ľudí. Preto, aby nás presvedčil o tom, že Pánu Bohu na nás záleží, že nás miluje, aby získal pre nás odpustenie hriechov, preto Ježiš je ochotný prijať poníženie, preto nepresadzuje svoju pravdu silou, ale ju s láskou predkladá a keď sa stretá s odmietaním ba s nepriateľstvom, prijíma i tieto dôsledky, v rukách šudí zostáva bezmocný i keď ho títo nespravodlivo odsudzujú na smrť. Najvyšším prejavom Jeho pokornej lásky je prijatie smrti na kríži a tým zdanlivého neúspechu, stroskotania Jeho diela. Kto by si takto predstavoval život Božieho Syna, Božieho Mesiáša?! On celkom stratil svoj život – ale preto, že chcel robiť to, čo od Neho očakával nebeský Otec, čo bolo potrebné pre našu záchranu. Práve tým však umožnil, aby sa v Ňom prejavila Božia moc a Božia láska. A tá sa prejavila vtedy, keď bol zdanlivo koniec všetkému, keď sa zdalo, že Ježiš úplne stroskotal: Boh ho vzkriesil k večnému životu, ba viac – odovzdal mu všetku svoju moc nad nebom i zemou, nad celým vesmírom i ľudskými dejinami do rúk, urobil ho nepredstaviteľne mocným a veľkým ale i šťastným. Potom dáva priamo príkaz svojím apoštolom: Iďte do celého sveta a učte všetky národy! Teraz môžu hovoriť pravdu o Ňom, kým je – nielen že je Božím Synom, ale On svoju veľkosť vyjadroval poslušnosťou nebeskému Otcovi, službou nám ľuďom a plný život získal touto cestou.
Ak chcem v Neho veriť, nasledovať Ho, tak musíme tiež počítať s tým, že naša cesta bude cestou poznávania a plnenia vôle nebeského Otca. Tak to povedal On sám: Kto chce ísť za mnou, nech denne zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Kto by si chce zachrániť svoj život, stratí ho, kto pre mňa stratí svoj život, zachráni si ho.
Čiže, aj my, ak veríme v Ježiša Krista, ak sme pokrstení a tak spojení s Ním, máme účasť na Božom živote, neznamená to, že Pán Boh nám bude plniť všetky naše sny a predstavy. Neznamená to, že  môžeme trvať na „Svojom živote“ aj za cenu toho, že nebudeme rešpektovať Božiu vôľu – lebo vtedy by sme svoj skutočný život stratili. Naopak, ak dáme na prvé miesto vernosť Bohu, ak pomocou toho, že veríme v Ježiša Krista a patríme do Jeho Cirkvi, môžeme lepšie poznávať, čo od nás Boh chce, ako má vyzerať naše konanie – to si od nás môže vyžadovať prijatie sebaovládania, námahy, utrpenia – ale tým budeme v sebe vytvárať stále väčší priestor pre Božie pôsobenie a Pán Boh sa v nás prejaví – aj v tomto živote a aj v budúcom.