Homília ordinára pri birmovaní odsúdených
V. veľkonočná, B, 14. V. 2006 – Dubnica – väznica, vysluhovanie sviatosti birmovania odsúdeným
Ja som vinič – vy ste ratolesti
Milí bratia!
Vonku je pekná jar. Aj tu na dvore máte zelenú trávu a zopár stromov a kvetov. Medzi inými rastlinami sa rozvíja aj vinič, najmä v južných častiach Slovenska. Možno niektorí z Vás videli zblízka, ako vyzerá vinič na jar: sotva vyženie ratolesti, už na nich vidieť malé strapčeky, z ktorých sa postupne vyvinú veľké strapce hrozna. A tak vinohradník vidí, ktoré ratolesti majú nádej na prinesenie úrody, a ktoré sú bez takýchto malých strapcov – zoberie nôž a neúrodné ratolesti odrezáva, aby nečerpali miazgu a neoslabovali tie, čo sľubujú úrodu.
Toto porovnanie s viničom rozprával sám Ježiš Kristus a pripodobňoval k viničnému koreňu seba samého a nás k ratolestiam. Tak, ako viničný koreň dodáva ratolestiam živiny, aj každý kresťan, bol krstom pripojený k Ježišovi Kristovi a „miazga“, ktorú nám získal svojou obetou na kríži a zmŕtvychvstaním – Duch Svätý – začala pôsobiť v našich dušiach. Lenže, ako sme počuli, nebeský Otec, ako dobrý vinohradník, necháva na kmeni svojho Syna iba tie ratolesti, ktoré dávajú nádej na úrodu. Ostatné odrezáva. Takéto ratolesti po čase uschnú a vinohradník ich spáli. Tu je na mieste otázka, ako to bolo doteraz s nami? Nebolo to, že ste sa dostali do väzenia akýmsi veľmi citeľným „odrezaním“ z viničného koreňa? Ako vyzeral náš život pre tým, než ste sa sem dostali? Bol taký, ako od nás Pán Boh očakáva? Asi nie. Možno to nebolo celkom Vašou vinou. Snáď Vás rodičia dali pokrstiť, ale potom sa nestarali o Vašu výchovu, o to, aby Vás naučili veriť a podľa viery žiť... Akokoľvek to bolo, skutočnosť je taká, že Pánu Bohu na Vás neprestalo záležať a nedal Vám úplne „uschnúť“. Jeho hlas sa ozýval vo Vašom svedomí a pobádal Vás k pokániu a k hľadaniu spojenia s Bohom. Prítomnosťou kňaza vo väznici sa Vám naskytla možnosť zúčastňovať sa na bohoslužbách a pod vedením Vášho duchovného otca prehlbovať sa v poznaní viery a v kresťanskom živote. Dostali ste možnosť znovu sa „naštepiť“ na viničný kmeň, ktorý je Kristus a Cirkev – a to prijatím odpustenia vo sviatosti pokánia. – Ale, ak má v nás –a teda i vo Vás – pôsobiť Boží život, je nevyhnutné, aby sme sa zamerali na prinášanie ovocia, akú od nás Pán Boh očakáva. To ovocie na nás zreje celý život až do konca. Ale aspoň malé náznaky sú nevyhnutné už teraz. Napríklad, snaha o nápravu života, o dobré vzťahy s kolegami, o poslušnosť voči nadriadeným, ochota pracovať, modliť sa a vzdelávať sa vo viere, úsilie žiť bez ťažkého hriechu a prijímať sviatosti... Aj po odchode na slobodu treba vytrvalo odmietať zlo a podľa svojich možností konať dobro, dávať dobrý príklad života podľa viery... Ak to máme dokázať, potrebujeme nevyhnutne vnútornú silu, ktorú nám dáva Ježiš Kristus – a tou silou je duch Svätý. Sviatosťou birmovania Vám dáva Ježiš Kristus od nebeského Otca nový dar Ducha Svätého, Jeho dary, Jeho silu, aby ste mohli prinášať takéto ovocie. Že ho naozaj chcete prinášať, to o chvíľu vyjadríte obnovením krstných sľubov – keď už ako dospelí sa s plnou zodpovednosťou zrieknete Zlého ducha a každého hriechu a rozhodnete sa veriť v trojjediného Boha, žiť v spoločenstve Cirkvi podľa kresťanskej viery. Tento dar Ducha Svätého Vás poznamenáva pečaťou na duši, Pán Boh Vám dáva svoju lásku natrvalo, označuje Vás, že ste Jeho, že ste plodnými ratolesťami. On na Vás nikdy nezabudne a vždy Vám bude dávať svoju pomoc ku konaniu dobra. Dôležité však je, aby sme ani my na Neho nezabudli, aby sme nezabudli rozvíjať to dobré ovocie, ktoré sme teraz v náznaku Pánu Bohu ukázali.
Čo nám k tomu môže pomôcť? Spomeniem dve skutočnosti: prvou je to, čo sme počuli v evanjeliu, kde Ježiš hovorí, že práve úrodné ratolesti Otec čistí, aby prinášali ešte viac ovocia. Videli ste už také čistenie ratolestí vo vinici? Spoza listov vyrastajú nepotrebné ratolesti, ktoré by zasa zbytočne odčerpávali silu, potrebnú pre hrozno. Vinohradník nemilosrdne poodlamuje takéto bočné výhonky. Aj nám sa stáva, že chceme žiť ako dobrí kresťania – ale zameriavame svoju pozornosť ešte i na mnohé iné záujmy, ktoré nás môžu oberať o čas a sily pre konanie dobra. Môže to byť fajčenie, hazardné hry, vysedávanie pred televízorom a všeličo iné. Možno cez radu spovedníka, cez naše svedomie alebo cez iné okolnosti nás môže chcieť Pán Boh od toho očistiť. Dôležité je, aby sme to prijímali nie ako ochudobňovanie nášho života, lež naopak, ako výzvu, aby sme sa sústredili na to najhlavnejšie. Podarujem Vám knižku „Básne z väzenia“ od maliara Ladislava Záborského. Ocitol sa v tvrdom väzení nevinne a ako sa tam dočítate. Prijal to ako milosť od pána Boha, snažil sa tie dlhé dni na samotke prežiť čo najužitočnejšie, najmä vo vzťahu k Bohu – a to sa stalo základom jeho krásneho a plodného života...
Druhou skutočnosťou, ktorú potrebujeme prijať, aby sme mohli vytrvalo prinášať ovocie, je udržiavať si spojenie s Cirkvou. Predstavte si vinič: z toho istého kmeňa vyrastá viacej ratolestí a musia byť spolu. Keby niektorá z nich „opustila“ tie ostatné, tak by sa súčasne oddelila od kmeňa a uschla by... Aj my sme spojení s Ježišom Kristom. Ale tým sme spojení súčasne i so všetkými, čo ku Nemu patria. Jeho nevidíme. Ale keď sme spojení so spoločenstvom všetkých, čo z Neho „vyrastajú“, s celou Cirkvou, najmä so Svätým Otcom, svojím biskupom a kňazom, so spoluveriacimi, vtedy sme spojení aj s Kristom. Najzákladnejším prejavom takejto jednoty je účasť na nedeľnej svätej omši. Preto sa snažte vo všetkých okolnostiach hľadať možnosť účasti na svätej omši. Tak, počas pobytu tu, v ústave, ako aj potom na slobode. Ak budete spĺňať tieto podmienky, Duch Svätý bude môcť vo Vás trvalo pôsobiť a s Jeho pomocou budete prinášať vo svojom živote krásne ovocie, ktoré bude na radosť Vám i Vašim blízkym, a za ktoré Vás Pán Boh odmení večným životom.