Homília ordinára počas diakonskej vysviacky
Homília pri diakonskom svätení Mgr. Jozefa Jáňu, Pruské, 6. V. 2006
Bratia kňazi a diakoni, drahý kandidát diakonského svätenia, príbuzní a priatelia nášho kandidáta, vážený pán generálny riaditeľ ZVJS, bratia a sestry!
Náš brat sa dnes stáva diakonom so zameraním slúžiť Cirkvi ako väzenský duchovný. Keď sa o niekom hovorí, že sa dostal do väzenie, tak ľudia povedia: „Zatvorili ho“. Sotva by sme našli niekoho, kto prišiel dobrovoľne do väzenia, kto sa dal dobrovoľne zatvoriť. My sme v dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov počuli, že apoštoli, Panna Mária a ďalší Ježišovi nasledovníci sa zatvorili do večeradla. Nie preto, aby sa uväznili, nie zo strachu, ale preto, aby splnili príkaz Krista: Zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou zhora – teda Duchom Svätým. Aj my sme sa zhromaždili v tomto chráme – i keď nie sme tu zatvorení, aby sme v tomto spoločenstve Cirkvi prosili o dar Ducha Svätého pre nášho kandidáta diakonátu a a by sme boli svedkami udelenia tohto daru. Apoštoli sa modlili o dar Ducha Svätého, aby mohli splniť v Jeho sile svoje poslanie. Aj my budeme o chvíľu v litániách prosiť oslávenú cirkev, aj všetkých tých, čo boli vtedy vo večeradle, aby sa za nás, za nášho kandidáta prihovárali u trojjediného Boha a vyprosovali mu dar Ducha Svätého, aby v Jeho moci mohol plniť svoju službu.
Na prvom mieste sa v tomto duchovnom spoločenstve obraciame na Pannu Máriu, Ona je v našom strede tak, ako vtedy vo večeradle. Ona je predovšetkým pre každého z nás, ale zvlášť pre diakona, vzorom služby. Veď tak odpovedá pri zvestovaní: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“. K splneniu svojho mimoriadneho poslania dostala dar Ducha Svätého: anjel jej povedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni“. Z jej spevu Magnificat vidíme, ako chápala svoju službu do ktorej bola povolaná. Mala radosť a bola Bohu vďačná, že si ju vyvolil a že cez ňu spôsobí pozdvihnutie malých, pokorných, chudobných, veriacich – a poníži pyšných a bohatých. Potom nasledovali roky jej služby Ježišovi. Bola to však nielen práca, lež počas svoje služby Kristovi ho súčasne stále viacej poznávala, chápala Jeho dielo, rozmýšľala vo svojom srdci o udalostiach, ktoré sa ho týkali, o slovách, ktoré počula o Ňom i od Neho. Jej viera tak zosilnela počas tejto služby, že v najťažších chvíľach, keď ho všetci opustili, ona ho sprevádza na krížovej ceste a stojí pod Jeho krížom s vierou i s bolesťou. Tejto jej viere a nádeji dal za pravdu zmŕtvychvstalý Ježiš a Mária sa stala touto svojou vierou posilou pre prvé kresťanské spoločenstvo, pre Cirkev všetkých čias.
Diakon je služobník – to totiž znamená grécky výraz „diakonos“. Aj náš brat prežíval svoje zvestovanie, povolanie Bohom do služby. Nebolo to naraz, bol to proces, počas ktorého prišiel k vnútornému presvedčeniu, že ho Boh volá do svojej služby. Nebolo to však len vnútorné, subjektívne presvedčenie. Ako budeme o chvíľu počuť, aj zodpovední v Cirkvi vydávajú svedectvo o súcosti nášho kandidáta na túto službu. Službu diakona a – dúfame, že po nejakom čase – službu kňaza, bude vykonávať vo väznici. Chce sa dať dobrovoľne zatvoriť tam, kde sú ľudia zatvorení z trestu. Povolanie diakona a kňaza nesie so sebou aj námahy a ťažkosti. Ale v takom prostredí, ako je väznica, je plnennie tejto služby ešte náročnejšie. Nevstupuje však do tejto služby iba s vlastnými silami. Prijíma pri vysviacke dar Duch Svätého, aby s Jeho pomocou mohol niesť všetkým ľuďom, ale zvlášť tým, ku ktorým bude poslaní, Božiu lásku.
Tak sme o tom počuli v dnešnom evanjeliu: Ježiš Kristus žiada od svojich apoštolov, a tým aj od každého svojho nasledovníka, uskutočňovanie lásky. A Ty, milý kandidát diakonátu, ideš do väzenského prostredia, aby si aj tam prinášal lásku, aby si pomáhal ľuďom v tomto prostredí osvojovať si Božie prikázania a snahou o ich uplatňovanie aby mohli vytvárať predpoklady pre to, aby ich napĺňala Božia láska. Aby si mohol plniť túto úlohu v prostredí, kde sa skôr vníma zlo, Ty sám sa musíš denne otvárať pre prijímanie Božej lásky. Tak nám to povedal v ďalšom texte evanjelia sám Ježiš: Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Zostaňte v mojej láske. Denne sa s touto Kristovou láskou treba stretávať a absorbovať ju v Eucharistii, v modlitbe a v konaní dobra, v službe ľuďom podľa Jeho vôle. Naša služba je zameraná nielen na tých, čo sú vo väzení, ale aj na pracovníkov väzenstva. Pomáhať každému, aby stále dôslednejšie žil ako kresťan, aby dokázal vidieť svojho blížneho aj v tom, kto je odsúdený za ťažké zločiny a svojou zodpovednou prácou, ale súčasne ľudským prístupom dávať mu najavo , že aj on má možnosť stať sa dobrým človekom, robiť pokánie za svoje hriechy. Je to iste náročné, ale cieľom našej služby musí byť, s pomocou Ducha Svätého vytvárať aj z ľudí v prostredí väznice spoločenstvo, jednu rodinu Božích synov a dcér, preniknutých Božou láskou, Božím Duchom. Nakoľko sa to podarí a kedy, to my nevieme, ale pracovať nám treba s týmto cieľom.
Napokon nás Ježiš Kristus uisťuje, že nie sme na tieto úlohy sami. „Otec vám dá všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene“. Predovšetkým, ak ho budeme prosiť o plnenie poslania, ktoré nám zveril. A tak úprimná modlitba za seba i za ľudí, ktorí sú nám zverení musí byť našou každodennou záležitosťou. A súčasne aj spoločenstvo Cirkvi sprevádza svojich členov stálou modlitbou. Aj Vy, milí bratia a sestry, pamätajte na nášho diakona nielen dnes, ale často vo svojich modlitbách, aby službu, ktorú dnes veľkodušne prijíma, s rovnakou veľkodušnosťou, s láskou k Bohu i k ľuďom vytrvalo plnil a tak mohol dosiahnuť odmenu, ktorú Pán sľúbil svojim verným služobníkom.