Homília ordinára na Vigíliu počas Bielej Soboty 2006

Veľkonočná vigília 2006 – Katedrála

Božia životodárna láska

Drahí bratia a sestry, milí kandidáti krstu!

Texty Svätého písma, ktoré sme si vypočuli, nám poskytli akoby panoramatický pohľad na činnosť Boha v dejinách: od stvorenia sveta a človeka, cez veľký prísľub Abrahámovi, že v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Ďalším veľkým činom Boha v prospech svojho ľudu bolo zázračné vyslobodenie Izraelitov z Egyptského otroctva, darovanie zákona ako  múdrosti pre šťastný život, po zlyhaní národa vo vernosti Bohu sa Boh neodvracia od tohto svojho ľudu, ale dáva mu prísľub novej záchrany, novej zmluvy, chce mu darovať nové srdce a nového ducha Táto Božia aktivita v prospech ľudí vyvrcholila poslaním Božieho Syna. V uplynulých dňoch sme slávili udalosti, ktorými sa ľudia snažili udusiť Kristovu pravdu a lásku a to až Jeho fyzickou likvidáciou na kríži. Na veľkonočné ráno však zaznieva radostný oznam anjela pri Ježišovom prázdnom hrobe: „Niet ho tu, vstal z mŕtvych!“. Zmŕtvychvstanie – to nie je len osobné víťazstvo Krista, lež je to potvrdenie spoľahlivosti cesty, na ktorú nás svojím učením a životom pozýva: na tejto ceste je síce zápas so silami, ktoré prekážajú pravde a opravdivej láske, ktoré odmietajú Boha, tento zápas prebieha i v našom vlastnom srdci a môže aj nás stáť utrpenie i smrť. No vernosť Bohu má večnú perspektívu, pretože Boh je verný nám.
Pri tomto stručnom pohľade na Božiu činnosť v dejinách sveta a človeka sa vynára otázka: Kto je ten tajomný Boh, ktorý sa takto prejavuje? Jeden z Ježišových apoštolov zhrnul svoje osobné skúsenosti s Ježišom Kristom, ktorý bol najdokonalejším zviditeľnením Boha do stručnej vety: „Boh je láska!“. Podobne ako teraz, na jar, sa tešíme z čoraz teplejších lúčov slnka, pod ktorých vplyvom príroda očividne ožíva – a tieto lúče sú dôkazom toho, že Slnko je zdrojom tepla a svetla; tak aj prejavy Božej lásky v dejinách a v živote každého človeka, sú dôkazom toho, že Boh sám v sebe je láska. Život trojjediného Boha – to je nepredstaviteľné šťastie v láske. A na tomto svojom šťastí chce dať účasť aj nám. Počas dejín spásy, a najmä životom, smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna nám Boh akoby otvoril svoje srdce, dal spoznať svoju lásku k ľuďom, ukazuje nám ku akému cieľu nás vedie. Teraz je rad na nás, aby sme sa rozhodli, či tejto Božej láske veríme , či ju prijímame a či ju chceme vo svojom živote nasledovať. Vzkriesený Kristus posiela svojich apoštolov aby prinášali všetkým ľuďom radostné posolstvo o zachraňujúcej Božej láske a určuje aj konkrétny  prejav nášho prijatia tejto lásky: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“. A tak naši katechumeni, ktorí sa oboznamovali s touto Božou zachraňujúcou láskou, odpovedajú dnes prijatím sviatosti krstu a ďalších dvoch sviatostí kresťanského zasvätenia, sviatosti birmovania a Eucharistie. My, ostatní si potom obnovíme svoje krstné sľuby, svoje rozhodnutie rozvíjať účasť na Božom živote, ktorý sme dostali v krste, verným nasledovaním Krista a odmietaním zla, pokušení a hriechu.
Ježiš Kristus nás svojím príkladom učí, že tejto Božej láske treba byť verní a treba jej dôverovať aj vtedy, keď si to vyžaduje námahu, utrpenie ba i smrť. Touto dôslednou vernosťou vytvárame podmienky k tomu, aby nám Boh mohol darovať plnú časť na svojej láske, na svojom večnom blaženom živote. Vzkriesený Kristus je dôkazom toho, že Boh vo svojej láske a vernosti nesklame. Prijmime ho vo sviatosti Eucharistie ako záruku nášho zmŕtvychvstania a prosme ho, aby nám pomáhal neochvejne veriť Božej láske a dôsledne na ňu odpovedať našou vernosťou v každodennom živote...