Homília ordinára na Veľký Piatok 2006

Veľký piatok 2006- Katedrála

Kríž je znakom lásky

Milí bratia a sestry!

Stredobodom dnešného dňa je kríž. Kríž, na ktorom zomiera za ľudstvo Boží Syn Ježiš Kristus. Aké je chápanie kríža zo strany nás, súčasných ľudí? Boli časy, keď sa kríže dávali nielen do kostolov a a kostolné veže, ale aj k cestám, na námestia, do škôl a nemocníc a nechýbali ani v domácnostiach. Zdá sa, že tento druh „dekorácie“ v súčasnosti nepotrebujeme. Kríže sa objavujú na cintorínoch, pri cestách na miestach, kde sa stalo nejaké nešťastie – ale tam, kde ľudia žijú, pracujú, kde sa vychovávajú nové generácie alebo kde trpia – tam dnes kríže sotva nájdeme. Je však kríž len dekoráciou, ktorá dnes už nie je v móde?
Aby sme kríž správne pochopili a mali potom k nemu aj patričný vzťah, k tomu je potrebné urobiť niečo také, čo sa deje pri dnešnej liturgii: v prvej časti buď v chráme kríž vôbec nie  je, alebo ak, tak je zahalený. Ťažiskom tejto prvej časti liturgie je počúvanie o kríži, počúvanie textov svätého Písma o tom, ako už v Starom zákone Boh predpovedal Kristovu obetu a jej význam. Tak sme o tom počuli v dnešnom úryvku z proroka Izaiáša: Bol vedený ako tichý baránok na zabitie...Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých... Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny...
V úryvku z listu Hebrejom sme zasa počuli o Kristovi ako o našom Veľkňazovi, ktorý sa obetoval za nás, ktorý nás môže najlepšie chápať, pretože pretrpel podobné ťažkosti ako my. Cítil úzkosť a strach pred utrpením a smrťou ako každý z nás. No, svojou poslušnosťou to premohol: „Otče, nech sa stane tvoja vôľa...“. „Bol vyslyšaný pre svoju úctivosť...“. Čakali by sme, že to vyslyšanie sa prejaví v tom, že ho Boh oslobodí od utrpenia a smrti. Bol vyslyšaný inak: Otec mu dal silu, aby túto ťažkú úlohu zvládol. A potom nasledovalo evanjelium o umučení. Následne nám Cirkev odhaľuje kríž. A my naň hľadíme novými očami, lepšie ho chápeme. Nie je pre nás len nejakou kostolnou dekoráciou, lež hlbšie chápeme to, čo Ježiš Kristus na kríži pre nás, pre celé ľudstvo urobil a preto sa aj so všetkou úctou a vďakou pred ním skláňame pri pokľaknutí...
Ak sa dnes na kríž zabúda, ak sa mu nevenuje pozornosť a úcta, je to predovšetkým preto, že si ľudia takmer neuvedomujú, čo Kristov kríž znamená – a to aj celkom konkrétne pre každého z nás. Chcel by som sa spolu s Vami dnes na chvíľu zamyslieť nad jedným významom kríža a tým je kríž ako  znamenie lásky. Znamenie Božej lásky voči človeku. Základný problém vo vzťahu ľudí voči Bohu je nedôvera, že by nám Boh chcel dobre. Na tom spočívalo prvé pokušenie a prvý hriech. A aj v súčasnosti si často myslíme, že Boh nás obmedzuje, prekáža nám v rozlete našej slobody a našich zámerov, nedopraje nám radosť a šťastie, všade stavia svoje príkazy a zákazy...Je však Boh naozaj takýto?
Keď ľudia tomuto pokušeniu nedôvery voči Bohu podľahli – a tým ho najhlbšie urazili, neprestal mať o nás záujem, ale naopak, hneď tvorí plán našej záchrany, keď oznamuje, že potomok ženy rozšliape pekelnému hadovi hlavu. A potom trpezlivo a vytrvalo pripravuje svoj príchod medzi nás. Uskutočňuje ho v osobe svojho milovaného Syna. Ježiša vydáva do našich rúk a dovoľuje, aby zostal medzi ľuďmi bezmocný, aby prijal všetku nízkosť, zbabelosť, slabosť, ale i hrubosť a nenávisť zo strany ľudí. Ježiš na to všetko má na kríži iba jedinú odpoveď: modlitbu za nás, ktorí sme príčinou Jeho smrti. „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia“. A že svojou obetou za nás nám naozaj vyprosil Otcovo odpustenie, to vyjadril v deň svojho zmŕtvychvstania, keď Jeho prvé slová apoštolom znejú: „Pokoj vám! Prijmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené...“ .
Kristov kríž teda hovorí o tom, že Boh nám je verný a že nás miluje. Chce naše opravdivé a trvalé dobro a preto ej ochotný „ísť proti sebe samému“ (ako píše Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike „Boh je láska“). Jeho láska proti Jeho spravodlivosti. Ježiš Kristus svojím krížom v mene nás ľudí prejavuje absolútnu dôveru Bohu, svojmu Otcovi. Nedá sa v nej otriasť ani vtedy, keď Otec od neho žiada obetovať sa za nás. V Ňom, Ukrižovanom, nám Boh ukazuje, ako nezištne mu na nás záleží! Kríž je najvýrečnejším znakom Božej lásky k nám. Svätý Pavol to vyjadril týmito slovami: „Keď  Boh neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko ostatné?!“.
Kríž, ako znak lásky je pre nás výzvou dôverovať Bohu a Jeho pravde, i keď kladie na nás nároky. On nám chce to najlepšie a chce naše trvalé, večné dobro. Súčasne je kríž pre nás výzvou k zodpovednej láske voči našim blížnym. Láska, to nie je len momentálna príjemnosť, okamžité vyhovenie chceniu toho druhého. Zodpovedná láska musí myslieť na trvalé dobro druhého, na jeho večné dobro. Ale, ako my môžeme vedieť, kedy človeku robíme takéto trvalé dobro ? Či sa to, čo dobre myslíme, neukáže po čase ako omyl a nešťastie? Veď neraz počuť, napríklad  rodičov  vzdychať: Keby som bol vedel, vedela, neboli by sme ti dovolili to či ono, kúpili ti auto a pod.
Zárukou, že robíme druhému dobre je zhoda nášho konania s Božou vôľou, s Jeho pravdou, s Jeho prikázaniami. Keď sa chceme podľa toho v praxi riadiť, neraz to znamená námahu, prekonávanie prekážok, jednoducho, kríž. Kristov kríž nám je však nielen vzorom lásky, ale aj zdrojom pomoci. Veď Kristus, ktorý sa na ňom za nás obetoval, prešiel cez smrť ku sláve vzkriesenia, do spoločenstva s nebeským Otcom a ako náš milujúci brat sa za nás u Otca prihovára. Ak ho chceme nasledovať vernosťou Jeho pravde a láske, môžeme sa s dôverou obracať na Neho o pomoc a iste nám ju dá, tak, ako ju dal už toľkým.
Pred  pár dňami som sa bol prejsť v Mariánskom údolí. Padal úž súmrak. Okolo mňa prešli dvaja cyklisti. Jeden šiel na malom bicykli. Bol to asi 5 ročný chlapček. Bolo sympatické, ako usilovne točil pedálmi, aby udržal tempo s tým veľkým, ktorý bol zrejme jeho otec. O chvíľu zabočili k potoku.  Keď som prechádzal okolo, videl som ako obaja čupia pod veľkým krížom, ktorý tam stojí, ozdobujú ho kvetmi a zapaľujú kahanec. Zrejme tomu mladému otcovi kríž niečo hovoril. A takýto krásny zážitok môže zostať chlapcovi na celý život. A to je nádej do budúcnosti, ak mladé generácie budú mať vzťah ku krížu ako k symbolu opravdivej lásky...