Homília ordinára na Veľkonočnú nedeľu 2007
Drahí bratia a sestry! Prečo sa na veľkonočné ráno dali všetci Ježišovi spoločníci do takého pohybu? Ženy sa skoro ráno vybrali k hrobu, pomazať Ježišovo telo, keď našli hrob otvorený a prázdny, Mária Magdaléna, mysliac si, že Ježišovo telo nepriatelia ukradli, bežala to oznámiť apoštolom. Dvaja z nich – Peter a Ján tiež bežia ku hrobu overiť si túto skutočnosť a hľadajú vysvetlenie na základe toho, čo vidia v hrobe... Vysvetlenie je jednoduché: Ježiš z Nazareta bol stredobodom ich života, pre neho opustili všetko: svoje rodiny, svoje zamestnanie, svoj majetok. On sa stal jediným stredobodom a jedinou istotou ich života. A naraz bol všetkému koniec. Udalosti Veľkého piatku, ukrižovanie, pochovanie...Pre nich to bola oveľa väčšia tragédia než keď niekomu zomrie blízky človek. Pre nich to nebola len strata milovanej osoby, ale aj zrútenie sa celej ich existencie. Zostal im iba beznádejný smútok. Je len pochopiteľné, že ich zaujíma všetko, čo sa začína diať okolo Ježišovho hrobu. Pohrebné plachty, ktoré si Ján v hrobe všimol a ktoré boli starostlivo poukladané, ho viedli k inému vysvetleniu, než im oznámila Mária Magdaléna: „uveril“ – že totiž vstal z mŕtvych. Následné zjavenia vzkrieseného Pána dali tejto Jánovej viere za pravdu.
Aj my, čo sme pokrstení, sme dnešnými Ježišovými učeníkmi a nasledovníkmi. Čo do počtu, sú nás milióny: na Slovensku ale i v celej Európe. Pokiaľ však ide o náš aktívny záujem o to, čo sa deje v súvislosti s Ježišom Kristom v súčasnom svete, vyzerá to vo veľkej miere inak, než na veľkonočné ráno v Jeruzaleme. Vieme, že v kostole sa s nami v rámci slávenia Eucharistie, stretá vzkriesený Ježiš Kristus. A predsa, iba nejakých 10 – 20% pokrstených si dá tú námahu, aby sa zúčastnili tohto stretnutia. Máme možnosť dozvedieť sa o Kristovi a Jeho Cirkvi, o živote podľa Jeho pravdy – v rámci vyučovania náboženstva v školách, účasťou na rozličných cirkevných podujatiach, čítaním hodnotnej náboženskej literatúry či počúvaním niektorých rozhlasových a televíznych staníc ale aj osobnými rozhovormi – a koľko krát o to nie je záujem. Stojíme pred rozhodnutiami – ak nie sme si istí, či je naše plánované rozhodnutie v zhode s kresťanskou morálkou, hľadáme si kvalifikované odpovede: v modlitbe a premýšľaní, v rozhovore s kňazom alebo iným odborníkom? Nie je nám mnohokrát jedno, či sa naše rozhodnutie zhoduje alebo nezhoduje s Bohom a Jeho pravdou? Že sme ako kresťania v Európe málo aktívni, o tom hovorí aj tá skutočnosť, že hoci nás je väčšina, v Európskom parlamente presadzujú zákony, často v rozpore s kresťanskou morálkou, liberáli. A sám Svätý Otec musel nedávno povedať na adresu kresťanov v Európe vážne upozornenie, keď nás pripodobnil ku zvetralej soli, ktorá nie je na nič, len aby ju vyhodili von a aby ju ľudia pošliapali...
Prečo sa tak málo hýbeme a angažujeme v týchto veciach? Odpoveď môže byť v podstate iba jedna: Ježiš Kristus prestal byť stredobodom a najdôležitejšou skutočnosťou nášho života. Máme svoje iné a „vážnejšie“ starosti. Musíme zarábať peniaze, snažiť sa o svoju karieru, nakupovať a naháňať sa za toľkými ponukami, ktoré nám sľubujú radosť či zábavu... Žijeme, samozrejme, na tomto svete a musíme sa starať aj o prácu aj o živobytie a množstvo ďalších vecí. Ale, položili sme si otázku, aký význam má v tom všetkom Boh, Ježiš Kristus? Veľká Noc je príležitosťou, aby sme si lepšie uvedomili kto je Ježiš Kristus a aký je Jeho význam pre nás i pre svet. Jeho život bol krásny. Tak to dosvedčuje v dnešnom I. čítaní aj priamy svedok, apoštol Peter, keď hovorí: Vy viete, čo sa dialo po krste, ktorý hlásal Ján. Ako Boh pomazal Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a mocou a on všade dobre robil , uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo Boh bol s ním... Jeho život, jeho učenie – všetko to, čo nám Ňom hovoria evanjeliá – je krásne. Mohol by však niekto povedať, že to bola Ježišova životná filozofia, jeho spôsob života, ktorý však nie je záväzný pre nás... Avšak, pečať všetkému dáva Jeho zmŕtvychvstanie. Vzkriesením po smrti na kríži, sa Boh priznal k svojmu Synovi a potvrdil správnosť celého Jeho života a pravdivosť Jeho učenia. Vzkriesenie bolo nielen Ježišovým osobným víťazstvom, lež Boh ho ustanovil za jediného prostredníka medzi sebou a nami. Apoštol Peter o Ňom hovorí: „Jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych – v Jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v Neho verí“. Vzkriesený Ježiš Kristus nám ukazuje cieľ, ku akému sme všetci bohom povolaní. Preto by bolo správne a potrebné dať sa tiež do pohybu a snažiť sa poznať pravdu o Kristovi i o tom, ako má vyzerať v konkrétnostiach náš život, aby bol s Ním zosúladený. Iba vtedy majú zmysel všetky ostatné naše činnosti a záujmy, ak je náš vzťah k Nemu v poriadku.
V marci som sa zúčastnil na jednej konferencii v Ríme z príležitosti 50. výročia podpisu „Rímskych dohovorov“. Jeden z iniciátorov tejto záležitosti bol aj taliansky politik Alcide de Gasperi. Navštívili sme baziliku sv. Vavrinca, v ktorej presne pred 50. rokmi sa zúčastnili na sv. omši spomínaný de Gasperi, Konrád Adenauer a Robert Schuman – a potom podpísali spomínaný dokument. Po bohoslužbe vystúpila dcéra de Gasperiho a povedala niekoľko slov o svojom otcovi. Charakterizovala ho ako politika, ktorý bol predovšetkým hlboko veriacim kresťanom a ktorý chápal svoju prácu ako službu dobru ľudí a ako súčasť svojho vzťahu k Bohu. Keď zomieral, jeho posledné slová boli: Ježiš, Ježiš! Ako inak by vyzerali politické i hospodárske rozhodnutia tých veľkých, ale i každodenný život nás, bežných občanov, keby stredobodom nášho života bol vzťah ku Kristovi. Ak to tak nie je, nemali by sme spokojne spávať. Mal by v nás byť zdravý nepokoj a mali by sme robiť všetko preto, aby sme nadobúdali pravdivé poznanie o Ňom, aby sme dávali náš život vo všetkých jeho oblastiach do súladu s Ním, aby sme využili každú príležitosť na radostné a úprimné stretnutie s Ním, najmä pri modlitbe a sv. omši. A potom, by sme mali byť ako apoštoli: svedkami Jeho života a pravdy i pred ostatnými ľuďmi. Príkladom svojho života, svojou nádejou, ktorá má svoju najväčšiu oporu v skutočnosti Kristovho zmŕtvychvstania. V tejto radostnej viere prežime aj dnešné stretnutie vzkrieseného Pána s nami a prosme ho, aby aj tohoročná zvesť Cirkvi o Jeho vzkriesení vzbudila v mnohých spásonosný nepokoj a viedla ich k hľadaniu pravdy o Ňom – a aby sme týmto hľadajúcim aj my mohli aspoň trochu na ich ceste ku stretnutiu s Kristom pomôcť...