Homília ordinára na Svätodušnú nedeľu 2007

Drahí bratia a sestry! Čo nám pripomína gesto, ktoré urobil vzkriesený Ježiš Kristus, keď v deň svojho zmŕtvychvstania prišiel do večeradla a dýchol na svojich apoštolov so slovami: „Prijmite Ducha Svätého“?
Bolo to gesto podobné tomu, ktoré urobil Stvoriteľ, keď utvoril z hliny zeme ľudské telo a potom „vdýchol do neho duch života a tak sa stal človek živou bytosťou“. Od tých čias je človek jediným tvorom na zemi, ktorý má nielen telo ale aj osobný životný princíp, ľudskú dušu.
Vďaka duši si človek nielen uvedomuje seba samého, ale vie aj komunikovať s okolitým svetom, najmä s druhými ľuďmi a dokonca i so samým Bohom.
Že je komunikácia, vzájomný vzťah s druhými, pre nás dôležitý, to vidíme počas celých dejín ľudstva, počnúc od vynálezu písma až po súčasné pomôcky na komunikáciu ako je rozhlas, televízia, internet, mobily. Jedným z najťažších trestov pre človeka je keď je izolovaný od druhých, keď nemôže s nimi komunikovať, napríklad, keď je vo väzení.
Vzájomná komunikácia je však nielen vecou nejakej zvedavosti či potreby vyrozprávať sa. Je to základná podmienka rozvoja človeka, rozvoja nášho života. Ako veľmi trpia napr. hluchonemí, ktorí nedokážu plne komunikovať s druhými.
Neraz sa stáva, že narušíme vzájomnú komunikáciu a z toho vznikajú konflikty, nedorozumenia, vzájomná izolácia a utrpenie. Tým viac prináša zlé následky narušenie komunikácie s Bohom.  Človek túto komunikáciu nemôže sám obnoviť, môže po nej iba túžiť, môže trpieť pre to, že ju stratil. Avšak komunikácia s Bohom je nevyhnutnou podmienkou rozvoja človeka a nášho plného šťastia.
Práve preto prišiel Ježiš Kristus ako Boží Syn, ktorý sa sal človekom, aby nás naučil životu  správnom vzťahu s Bohom a aby nám získal dar obnovenia tohto vzťahu a to dokonca na vyššej úrovni, než sme ho mali na začiatku, pri stvorení. Ježiš robí gesto, podobné Stvoriteľovmu, ale vraví: „Prijmite Ducha Svätého!“. Duch Svätý je vzájomnou komunikáciou, vzájomnou výmenou života a lásky medzi nebeským Otcom a jeho spoluvečným Synom. A táto vzájomná láska a jednota v Bohu je osobou! A Ježiš pokračuje: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané“. Hriech je práve to, čo narúša alebo priamo ničí komunikáciu človeka s Bohom, ale i medzi ľuďmi navzájom, čo vrhá človeka do smrtonosnej izolácie.  Duch Svätý, ktorého prijímame od Ježiša Krista prostredníctvom apoštolov a ich nástupcov ničí v našej duši hriech a robí nás schopnými takého vzťahu s Bohom i s ľuďmi, aký mal a má Jeho vlastný Syn Ježiš Kristus. Duch Svätý nám aj pomáha – veď je živou osobou, aby sme vedeli komunikovať s Bohom- v osobnom rozhovore s Ním v modlitbe, ale i skutkami podľa Jeho vôle.
Pretože Duch Svätý – táto osobná komunikácia v Bohu – sa darúva mnohým ľuďom. Počuli sme v prvom čítaní , ako v deň Turíc prišiel Duch Svätý v podobe víchra a ohnivých jazykov na apoštolov a potom, na základe viery v kázanie apoštolov o Ježišovi Kristovi – cez prijatie sviatosti krstu aj do duší tých mnohých zbožných pútnikov, čo prišli na sviatok do Jeruzalema z rozličných krajín a národov vtedajšieho sveta. Týchto všetkých Duch Svätý zjednotil v jedno živé spoločenstvo tak s Kristom ako i navzájom. Toto spoločenstvo ľudí, ktorí sa vierou a krstom pripojili ku Kristovi, ktorí dostali Ducha Svätého, nazýva svätý Pavol Kristovým telom. Každý pokrstený je v tomto organizme akoby živou bunkou alebo údom. Apoštol pripomína, že každý úd tela je funkčný, aktívny – a teda aj každý, kto prijal dar Ducha Svätého má využívať svoje schopnosti a dary na prejavy služby a lásky voči druhým a tak sa pričiňovať o rozvoj života v tomto veľkom spoločenstve.
Udalosť Turíc nám hovorí aj o tom, že toto Kristovo telo, ktoré inak nazývame „Cirkev“, je od počiatku celosvetovým , čiže „katolíckym“ spoločenstvom. Stať sa kresťanom, veriť v Ježiša Krista a prijať Jeho Ducha znamená stať sa súčasne bratom či sestrou každého, kto verí a je pokrstený. To nie je iba nejaká názorová alebo stranícka jednota, ale túto jednotu z nás vytvára Duch Svätý, ktorý nás vnútorne zjednocuje s Bohom Otcom a Jeho Synom, ako i so všetkými, čo patria ku Kristovi.
Pekným zážitkom tejto katolíckej jednoty bývajú aj každoročné medzinárodné vojenské púte v Lurdoch. Aj v tomto roku tam prišlo asi 14 tisíc vojakov z tridsiatich krajín. Napriek rozdielom v národnosti či vo farbe pokožky alebo v reči, všetci sme sa vnímali ako jedna duchovná rodina prežívali sme tých pár dní spolu v radosti, v priateľstve ale i v spoločnej modlitbe. Vrcholom tejto spoločnej jednoty s Bohom i navzájom bolo slávenie medzinárodnej sv. omše, pri ktorej sa všetci zapájali do spevu na Božiu oslavu, do modlitby, do úctivého klaňania sa Kristovi, prítomnému na oltári a mnohí ho s hlbokou vierou prijali v Eucharistii. Viacerí dôstojníci si s úctou kľakli a tak prijímali.
Aj Vy, milí katechumeni a kandidáti birmovania, prijmete dnes od vzkrieseného Krista, cez službu biskupa, tento dar oživujúceho Ducha Svätého a stanete sa členmi Cirkvi, alebo jej zrelými, zodpovednými členmi. Robte všetko pre to, aby ste spolupracovali s Duchom Svätým, aby On vo Vás mohol stále zostávať a pôsobiť. Ak by sa stalo, že z ľudskej slabosti oslabíme alebo priamo vyhasíme túto Božskú komunikáciu v nás, nezabúdajme na to, čo povedal Ježiš apoštolom v deň vzkriesenia: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené“ – a snažme sa  s pokornou vierou prijať Božie odpustenie vo sviatosti pokánia.
Aj my, bratia a sestry, modlime sa za našich kandidátov krstu a birmovania, aby im Pán daroval svojho Ducha a aby sme v nich mali dobrých členov Cirkvi, aby rozvíjali svoje dary v spolupráci s Duchom Svätým pre dobro všetkých a aby i na základe ich príkladu a vplyvu Boží Duch mohol pritiahnuť mnohých ďalších do spoločenstva Cirkvi a tým i k plnému životu.