Homília ordinára na púti v Ľutine 2007

Excelencia, Vladyka Ján – milý spolubrat v biskupskej službe, drahí bratia a sestry!  Východná a Západná Cirkev sa na mnohé skutočnosti viery pozerajú z rozličných hľadísk a tým sa navzájom doplňujú a obohacujú a vyjadrujú veľkosť a bohatstvo toho, čo nám Boh zjavil, čo pre nás urobil. Platí to i o dnešnom sviatku. Na Východe ho nazývate sviatkom Usnutia Presvätej Bohorodičky, na Západe zasa sviatkom Nanebovzatia Panny Márie. Ikona dnešného sviatku znázorňuje Pannu Máriu ako práve zomrela . Vedľa nej stojí sám Ježiš Kristus, jej Božský Syn a drží v náručí akoby malé dieťa v perinke. Ikonopisec tým chcel znázorniť dušu Panny Márie, pre ktorú prišiel sám vzkriesený Ježiš.
Západná Cirkev sa v dnešný sviatok zameriava na obraz, ktorý vykreslil apoštol Ján v Apokalypse, keď píše  o veľkom znamení, ktoré videl na nebi: „Žena odetá slnkom, pod nohami mala mesiac a okolo hlavy veniec z dvanástich hviezd.“ Tento obraz je znamením Cirkvi, ale pretože Panna Mária je najdokonalejším členom Cirkvi, plným právom vidíme v tomto znamení aj jej obraz ako oslávenej Bohorodičky. Keď pápež Pius XII. v roku 1950 slávnostne vyhlásil ako pravdu viery dogmu o tom, že Panna Mária bola po svojej smrti vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy – tým nepridal k viere Cirkvi niečo nové, iba vyjadril s istotou ako pravdu viery to, čo Cirkev od počiatku verila. Že sa to stalo práve v roku 1950 nebolo niečím náhodným. Keď počujeme  rok 1950, tak sa nám spája s tvrdým nástupom komunistickej diktatúry, ktorá chcela všetkým ľuďom vnútiť ateizmus a materializmus. To znamená, že Boha niet a že jedinou skutočnosťou na svete je iba hmota. Z toho vyplýva, že človek nemá žiadnu dušu a po smrti nejestvuje žiadny ďalší život, žiadne nebo. Práve v tejto situácii považoval vtedajší pápež za potrebné vyzdvihnúť túto pravdu viery o nanebovzatí Bohorodičky s telom i s dušou do nebeskej slávy, aby sme si uvedomovali, že pravda o našom živote je iná: Boh jestvuje, my máme dušu a sme povolaní dosiahnuť večný život s Bohom nielen s dušou, ale pri vzkriesení i s naším telom. V našej dobe sa už našťastie nehlása ateistický materializmus, ale o to zákernejšie sa šíri praktický spôsob života, ktorý vyzerá tak, že v ňom nemá miesto a význam vzťah k Bohu, že sa nemyslí na dušu, ani na večnosť, ani na vzkriesenie.
Pri nedávnej návšteve „Ad limina“ nás na toto nebezpečie upozornil aj súčasný Petrov nástupca, Svätý Otec Benedikt XVI., keď vo svojom príhovore poukázal na nebezpečenstvo „sekularizmu“. Latinské slovo „saeculum“ znamená svet. Sekularizmus je potom taký životný postoj, ktorý sa celkom zameriava iba na tento svet a neberie do úvahy ani vzťah k Bohu, ani našu dušu. A tak, milí bratia a sestry, sviatok Usnutia Presvätej Bohorodičky, sviatok Nanebovzatia Panny Márie, je pre nás veľmi dôležitý aj v súčasnej dobe. Pravda je taká, že aj naše telo jedného dňa zomrie,  ale my sami, naša duša, sa ocitneme v rukách Božích. Ak sme sa počas nášho pozemského života stali podobnými Kristovi, ak sme žili podľa Božej vôle, prejavovali lásku k Nemu i k blížnym, tak môžeme mať nádej, že i nás  príjme k sebe do nebeskej slávy a pri svojom druhom príchode vzkriesi i naše telo a dá mu účasť na večnej sláve duše – takže celý človek je Bohom povolaný k účasti na Jeho večnom, blaženom živote. Takáto je pravda o človeku, o našom živote, ktorú nám Boh zjavil cez svojho Syna, cez Jeho smrť a zmŕtvychvstanie – a ktorú nám názorne ilustruje na Panne Márii. Ak je to tak – a tak to je – potom nestačí túto pravdu iba zobrať na vedomie, veriť v dogmu o nanebovzatí Panny Márie, aby sa táto perspektíva, tento cieľ, stal aj naším cieľom.
Ak sa , napríklad, chorý človek dozvie o lekárovi, ktorý úspešne lieči také choroby ako má on, nič mu nepomôže, ak bude v túto informáciu skalopevne veriť. Spravidla každý človek, ktorý sa o takejto možnosti dozvie, urobí všetko pre to, aby sa k lekárovi dostal, poslúcha jeho rady, s vytrvalosťou podstúpi možno i dlhé a bolestivé liečenie. Iba potom sa na ňom môže prejaviť zachraňujúca schopnosť lekára... Ak my dnes s istotou viery prijímame túto pravdu o našom cieli, ktorá je potvrdená na Panne Márii na nebo vzatej, tak je potrebné, aby sme robili aj všetko pre to, že by sme tento cieľ tiež mohli dosiahnuť.  Čo máme robiť? To môžeme vidieť na Panne Márii.  V prvom rade je to jej otvorenosť pre pôsobenie Boha v jej živote. Ona sa nielen modlila a bola zbožnou veriacou dievčinou, lež bola ochotná aj počúvať, čo jej Boh hovorí, čo od nej konkrétne chce a to aj vytrvalo a dôsledne plnila.
Je iste správne, že si plníme svoje náboženské povinnosti, modlíme sa, zúčastňujeme sa bohoslužieb. No vzťah Pána Boha k nám je živý vzťah. On chce v našom živote pôsobiť, chce aby sme plnili Jeho vôľu. Pravdepodobne nám nepošle archanjela Gabriela, aby nám oznámil, čo od nás chce. No, Pán Boh má i dnes mnohých poslov, cez ktorých nám hovorí, čo od nás chce. Je to v prvom rade naše vlastné svedomie, cez ktoré nás Pán Boh pobáda konať dobro a chrániť sa zlého. Je však veľmi dôležité, aby sme svoje svedomie počúvali a spoznávali v ňom Boží hlas. K tomu potrebujeme chvíle ticha, uvažovania a modlitby, najmä keď stojíme pred konkrétnymi rozhodnutiami.  Ako to však neraz vyzerá? Namiesto svojho svedomia počúvame reklamu, pozeráme sa čo robia ostatní alebo sa snažíme nasledovať svoje túžby po bohatstve, sláve či pôžitkoch... Aby sme sa vedeli rozhodnúť pre skutočné dobro, je potrebné, aby sme sa vo svedomí riadili Božími prikázaniami. Ďalšími zvestovateľmi Božej vôle sú pre nás naši blížni, zvlášť tí, ktorí sú zodpovední za nás, alebo za ktorých sme my zodpovední. Usmernenia rodičov voči nedospelým deťom, pokyny kňazov, učiteľov, nadriadených v práci a v spoločnosti – pokiaľ nie sú ich požiadavky v rozpore s Božím zákonom. Nedávno som počul o jednom mladíkovi, ktorí si išiel zarobiť na Západ do jedného hotela. Majiteľka mu medzi iným povedala, aby bol každý deň o desiatej doma – kvôli tomu, aby si dostatočne oddýchol a mohol podať cez deň patričný výkon. A on to naozaj svedomito dodržiaval. O desiatej ho majiteľka našla vždy doma. Avšak, potom vyskočil cez okno a do rána chodil po zábavách. Po čase sa to, samozrejme nedalo ukryť  a výsledkom bolo nielenže stratil prácu, lež v tej oblasti ho už nik do roboty nevezme. Múdrosť mladých spočíva v tom, že si dajú poradiť od zodpovedných a skúsených starších ľudí. Akým zvestovateľom Božej vôle je neraz manžel pre manželku i naopak – podľa sv. Pavla si majú manželia navzájom slúžiť v láske a tak byť podriadení samému Kristovi. Takým zvestovateľom Božej vôle môže byť v rodine prichádzajúce nové dieťa. Neraz vyvoláva na čele vrásky a starosti, obavy – z rozličných dôvodov. Ale, ak chceme byť verní Bohu, treba za každú cenu zachovať jeden postoj. Prijať dieťa, nedať sa zviesť k tomu, aby sme mu siahli na život. Ani keď tvrdia lekári, že je alebo bude choré, ani za nijakých iných okolností...
Vo východnej liturgii čítate na dnešný sviatok evanjelium o Márii a Marte. Na prvé počutie nemá Ježišovo stretnutie s Lazárovými sestrami nič spoločné s tým, čo dnes slávime – s nanebovzatím Panny Márie. Ale pri hlbšom zamyslení zistíme, že má. Veď čo povedal Ježiš na obranu Lazárovej sestry Márie, ktorá dala prednosť počúvaniu Jeho slov: „Mária si zvolila lepší podiel, ktorý jej nebude odňatý“. Nájsť si čas na počúvanie Ježiša Krista, čo nám on, ako Božie Slovo hovorí. Kristus nám hovorí cez Cirkev a v nej cez Sväté písmo, cez pastierov Cirkvi. Vieme, že nielen Lazárova sestra Mária počúvala Ježiša, ale bola to predovšetkým Mária – Matka Božia, ktorá od zvestovania až po Ježišovo zmŕtvychvstanie pozorne vnímala všetko, čo súviselo s jej božským Synom, počúvala Jeho samého – počas tridsiatich rokov v Nazarete: koľko to muselo byť krásnych a hlbokých rozhovorov Matky so Synom! Počúvala ho medzi tými, ktorých učil , uvažovala nad Jeho životom a pôsobením a tak rástla vo viere. A túto svoju pevnú vieru, toto hlboké porozumenie  Božieho plánu, Božej vôle, vyjadrila tým, že sa pripojila k svojmu Synovi na Jeho krížovej ceste, že pevne stála  pod Jeho krížom a vnútorne súhlasila s obetou svojho Syna, že nestratila nádej ani vtedy, keď ho držala mŕtveho v náručí a pochovala...Takto, vďaka pozornému a uvažujúcemu počúvaniu Božieho slova Panna Mária zvládla svoju životnú úlohu a mohla byť na konci svojho pozemského života odmenená oslávením v nebi: dostala podiel, ktorý jej nebude odňatý: môže komunikovať so svojím Synom, s trojjediným Bohom po celú večnosť. A komunikovať s Bohom, to znamená stále obohacovanie sa Jeho životom, Jeho láskou, jeho večným šťastím. Aj my, ako Lazárova sestra Marta, máme mnoho starostí a práce. Ako ťažko si nachádzame čas na dennú modlitbu, na nedeľnú bohoslužbu, na čítanie Svätého Písma a na uvažovanie o tom, čo nám Pán Boh hovorí, k čomu nás vedie, aký je Jeho plán s naším životom...Iste, aj naše povinnosti sú potrebné a dôležité. Ale ak nemáme čas na počúvanie Boha – tak v niečom iste preháňame, niečo nie je v poriadku. A to sa skôr-neskôr v našom živote aj prejaví, a čo je najdôležitejšie, nespoznáme a nesplníme naše poslanie v tomto živote, čo môže ohroziť aj našu večnú spásu.
Práve v súvislosti so sviatkom Nanebovzatia Panny Márie sa aj v tomto roku uskutočnila vojenská púť z Varšavy do Čenstochovej, na ktorej sa zúčastnila aj skupina našich vojakov. Počas putovania som sa rozprával z jedným z nich. Medzi iným mi hovoril, že pred vstupom do armády pracoval v skupine murárov z Oravy na  rozličných miestach doma i v zahraničí. Jeho spolupracovníci chodili doma do kostola v nedeľu. Ale tam, vonku, im nezáležalo na tom, aby svätili nedeľu, aby šli do kostola. Keď sa on snažil splniť si svoju prácu cez týždeň, aby mal nedeľu voľnú, keď kvôli účasti na sv. omši aj vycestoval alebo v týždni – namiesto sedenia v krčme si niečo hodnotné prečítal alebo zašiel do kostola – od týchto „veriacich“ kolegov utŕžil veľa posmechu, ale nevzdal sa a aj  v armáde sa snaží nachádzať čas na duchovný život. Na otázku či sa neplánuje oženiť, odpovedal, že nie je také ľahké nájsť dievča, ktoré má pevné morálne zásady a úprimnú vieru. Záleží mu na tom, aby manželstvo bolo založené predovšetkým na spoločnom solídnom vzťahu k Bohu. Za dar takejto životnej spoločníčky obetoval aj dlhú a namáhavú púť.
Aj my sme doputovali k Panne Márii s mnohými našimi prosbami a záležitosťami. Iste ich môžeme s plnou dôverou predniesť našej nebeskej Matke. Ale mali by sme prosiť hlavne o dar aby vzťah k Bohu bol u nás i v našich rodinách na prvom mieste. Aby sme mali záujem počúvať čo nám Boh hovorí, poznávať a potom aj plniť Jeho vôľu a tak sa otvárať pre Jeho pôsobenie v našom živote. Práve od tohto závisí všetko ostatné, ako to povedal sám Ježiš: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko ostatné  sa vám pridá. Nech nám nanebovzatá Panna Mária vyprosí dar tejto živej a praktickej viery.