Homília ordinára na nedeľu Dobrého pastiera 2007

Drahí bratia a sestry, milí kandidáti diakonátu! V tomto chráme, v ktorom majú naši traja bratia prijať prvý stupeň sviatosti kňazstva – diakonát – sa nachádza veľký oltárny obraz, znázorňujúci udalosť premenenia Pána. Vidíme na ňom troch Ježišových učeníkov, ktorých si vybral spomedzi ostatných , viedol ich do ústrania na horu, kde sa pred nimi premenil. Videli Jeho božský jas a počuli slová nebeského Otca: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho...
Aj tu, pred oltárom sa nachádzajú traja mladí muži, ktorých si darom povolania Ježiš vybral spomedzi ostatných svojich nasledovníkov a pozval ich do bezprostrednej blízkosti, dal sa im poznať veľmi intenzívne, počas dlhého obdobia ich rehoľnej formácie a štúdia. Povolal ich do spoločenstva, ktoré sa aj nazýva „Spoločnosť Ježišova“. Udelením svätenia im dáva Ježiš možnosť nielen sa dívať na Neho a obdivovať Jeho jas, lež im dáva účasť na svojom vlastnom poslaní. Ak pre každého kresťana platia Ježišove slová z dnešného evanjelia: „Moje ovce počúvajú na môj hlas a idú za mnou“, tak to v oveľa väčšej miere platí o každom, kto dostal dar sviatostne sprítomňovať Krista – v prípade diakonátu sprítomňovať ho ako služobníka všetkých. Ako by sme ho mohli zviditeľňovať, keby sme sa na Neho nepozerali, keby sme ho nepočúvali...Čo však od nás Ježiš žiada, to nám hovorí nielen na stránkach evanjélií, lež aj celkom konkrétne hlasom svojho zástupcu na zemi – Svätého Otca. Pre dnešnú nedeľu Dobrého Pastiera vydal Svätý Otec posolstvo pod názvom: „Duchovné povolanie v službe Cirkvi ako spoločenstvu“.
Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi nazýva sviatosť kňazstva a manželstva sviatosťami služby spoločenstvu. Tí, čo prijímajú tieto sviatosti, prijímajú ich nie v prvom rade pre seba, ale pre to, aby sprostredkovávali Kristovu životodárnu lásku druhým, spoločenstvu, aby budovali spoločenstvo Cirkvi a tým súčasne aby rozvíjali a zdokonaľovali aj svoj duchovný život. V prípade sviatosti kňazstva, vo všetkých jej troch stupňoch je úlohou tých, čo prijali svätenie, aby v Kristovom mene živili Cirkev Božím slovom a Božou milosťou. Z tohto hľadiska teda treba chápať aj prijatie diakonského svätenia. Je to prijatie účasti na službe samého Ježiša Krista voči ľuďom, voči svojej Cirkvi. Kristus chce cez Vás, milí bratia, túto službu pre spoločenstvo Cirkvi uskutočňovať.
Pozrime sa na túto záležitosť vo svetle čítaní úryvkov Svätého písma dnešnej nedele Dobrého Pastiera: V Skutkoch apoštolov sme počuli o tom, ako Pavol z Barnabášom boli na svojej prvej misijnej ceste v Malej Ázii, v dnešnom Turecku. V jednotlivých mestách navštevovali najprv synagógy, aby oznámili synom Židovského národa, že Boh splnil svoje prisľúbenia a poslal svojho Syna ako Vykupiteľa, ktorý pre našu spásu zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Reakcia Židov však bola, žiaľ, zväčša odmietavá. Preto sa misionári obracali so zvesťou o zachraňujúcej Božej láske na pohanov. Mnohí z nich prijali evanjelium s ochotnou vierou a tak sa z nich stávali po prijatí krstu malé cirkevné spoločenstvá. Táto služba budovania Cirkvi bola sprevádzaná nielen námahami putovania, ale aj znášaním nepriateľstva, rozličnými trápeniami i väznením. To bola služba Kristovi, ktorý povedal v evanjeliu, že Jeho „ovce počúvajú na môj hlas a idú za mnou...“. Ako sa môžu ľudia prejaviť, že sú z Kristových oviec? Iba tak, že reagujú na Kristov hlas, na Jeho slovo, na Jeho pravdu. Ale ako môžu počuť Krista? Len cez ľudí, ktorí ho poznajú, ktorí prijali Jeho evanjelium, ktorí dostali od Neho poverenie, aby boli pred ľuďmi Jeho svedkami. To do určitej mieri platí o každom pokrstenom a pobirmovanom kresťanovi, no celkom zvlášť o tých, čo dostali sviatostnú účasť na Kristovom kňazstve. Hlásanie Božieho slova, vyučovanie vo viere je jedna z prioritných úloh diakona. Biskup odovzdáva symbolicky vysvätenému diakonovi knihu evanjélií so slovami: „Prijmi evanjelium Kristovo. Stal si sa jeho hlásateľom. Dbaj, aby si to čo čítaš veril, čo veríš učil a čo učíš aj uskutočňoval“.
II. vatikánsky koncil hovorí, že Božím slovom sa Cirkev zvoláva i udržuje. Aby sa mohli aj dnes ľudia prejaviť ako Kristove ovce, ako tí, čo s vierou prijímajú slovo pravdy o Božej zachraňujúcej láske v Kristovi, potrebujú počuť jasne a zrozumiteľne Jeho slovo. Táto služba slovu je aj v našej dobe neraz namáhavá a náročná. Tak sa pripraviť na hlásanie slova, aby sme ľuďom sprostredkovávali čo najzrozumiteľnejším spôsobom Kristovo evanjelium – nie naše teórie či názory, nie ich iba zabávať kuriozitami, ale im prinášať pravdu Božieho slova – to je náročné na prípravu, na vlastné počúvanie evanjelia v rozjímaní a v učení Cirkvi.
Okrem udržiavania v spoločenstve s Kristom tých, čo už patria do Cirkvi je úlohou vysvätených služobníkov aj misionárske pôsobenie, prinášanie Kristovho slova ľuďom, ktorí ho ešte nepoznajú, ktorí ho nepočuli. Takýto ľudia sú nielen v ďalekých misijných krajinách, ale stretáme ich aj u nás, na Slovensku i tu, v Bratislave. Iste, je dôležité, aby sme najprv zistili, či títo ľudia majú predpoklady na prijatie evanjelia, je treba, aby sme svojím príkladom života nadobudli ich dôveru – ale koľkokrát sa nedostávame k tomu, aby sme im otvorene povedali niečo o Bohu, o Kristovej zachraňujúcej láske len preto, že sa bojíme o seba – aby sme neboli odmietnutí, aby sme nezožali posmech. Ak by bol Pavol, ak by boli ďalší apoštoli, ak by boli takto opatrnícky uvažovali svätí Cyril a Metod , kde by bola dnes Cirkev , kde by sme boli my?!
Apoštol Pavol odôvodňoval svoje neúnavné úsilie pri hlásaní evanjelia slovami: „Kristova láska nás pohýna...“. Ale aj vedomím si zodpovednosti za zverené poslanie pred Bohom: „Beda by mi bolo, keby som nehlásal evanjelium“. Prijať diakonské svätenie teda znamená v prvom rade prijať úlohu hlásateľa Božieho slova a touto službou napomáhať zhromažďovanie spoločenstva Cirkvi a toto spoločenstvo udržiavať a prehlbovať. V druhom čítaní sme očami svätého Jána videli už Kristove ovce, spoločenstvo Cirkvi, už v cieli: ako veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred Božím trónom a pred Baránkom – teda pred Kristom, Dobrým pastierom, ktorý za našu záchranu obetoval svoj život ako Baránok- oblečení do bieleho rúcha , s palmami víťazstva v rukách.
Autor  Apokalypsy dostáva vysvetlenie, že to sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. Prijať Kristovo slovo a podľa neho žiť v reálnych podmienkach pozemského života býva neraz spojené aj s ťažkosťami, s utrpením a prenasledovaním. Aby sme vytrvali v spoločenstve s Kristom a s Cirkvou, je potrebné sa navzájom povzbudzovať a živiť sa Kristom, Jeho Telom a Krvou, prijímať takto silu Jeho lásky, ktorá premohla smrť a hriech. Diakon sa stáva aj služobníkom Eucharistie. Pri sv. omši je jeho miesto pri kalichu. Aj sám, hneď po celebrantovi, prijíma z kalicha Kristovu krv. Má si preto osvojovať Jeho obetavú lásku k Bohu a k ľuďom a takto očisťovať silou Kristovej lásky svoje krstné rúcho od každej škvrny hriechu a slabostí. Súčasne tým, že rozdáva svojim bratom a sestrám Pánovo Telo a Krv, túto sviatosť lásky Dobrého Pastiera, sprostredkováva im   duchovnú posilu, aby dokázali verne nasledovať Krista – Dobrého Pastiera s pevnou nádejou, že ak zostaneme v Jeho rukách, nič nám nemôže uškodiť, nič nás nemôže od Neho oddeliť. Vráťme sa na záver znova k nášmu oltárnemu obrazu Premenenia Pána: Po tomto hlbokom duchovnom zážitku Ježiš schádzal s apoštolmi do reality všedných dní, ba kráčal smerom k inému vrchu, ku Kalvárii, na ktorej mal zomrieť na kríži. Ich viera sa dostala do krízy. No aj vďaka tomuto zážitku nemala vyhasnúť. A apoštoli naozaj zostali spolu aj v temnote smútku až do radostného rána vzkriesenia.
Drahí bratia! Aj po tejto slávnostnej vysviacke prídu vo Vašom živote všedné dni. Z rozličných dôvodov sa možno ocitneme aj v duchovnej hmle alebo priamo v temnote. No, treba si uvedomovať, že na základe svätenia zostávate spojení so spoločenstvom Cirkvi, že ste pričlenení k biskupovi, ku kňazom, ale i k veriacim laikom. A pokiaľ i v ťažkých chvíľach si zachováme jednotu s Cirkvou, budeme vytvárať predpoklady, aby sa vzkriesený Pán, náš Dobrý Pastier s nami znova stretol a viedol nás k prameňom vôd života. S dôverou v túto Jeho mocnú a láskavú prítomnosť v spoločenstve Cirkvi prijmite teraz s vierou sviatostnú účasť na Jeho poslaní Služobníka všetkých.