Homília ordinára ku sv. Jurajovi na MOSR
Sv. Juraj – patrón kaplnky na generálnom vikariáte Ordinariátu na MO SR, 24. IV. 2006
Neustúpiť pred zlom
Drahí bratia a sestry!
Mučeník sv. Juraj pochádzal z Kapadócie, dnešné Turecko, podľa tradície bol vojakom v armáde cisára Diokleciána a pre svoju kresťanskú vieru podstúpil mučenícku smrť. Toľko je historicky isté. Podrobnosti o jeho živote poznáme iba v podobe legiend. Jedna z nich hovorí o tom, že krajinu, v ktorej Juraj pôsobil sužoval drak, ktorý si žiadal denne dve ovce. Keď už nemali žiadnu, chcel ľudské obete. Prvou sa mala stať princezná. Juraj draka premohol, zviazal a predviedol pred ľud s tým, že ho zabije, ak prijmú kresťanskú vieru. 15. tisíc ľudí sa dalo pokrstiť a Juraj ich oslobodil od draka...Potom sám bol pre svoju kresťanskú vieru zaistený, mučený a napokon sťatý.
Mohli by sme v ňom vidieť vzor statočnosti a neústupnosti pred zlom. Zlo nadobúda často aj agresívnu podobu a my sa obyčajne bojíme nepríjemností, možného utrpenia a preto zlu ustupujeme. Ono sa potom ešte arogantnejšie šíri.
V dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolov sme počuli, ako reagovali prví kresťania na zastrašovanie a väznenie, ktorým predstavitelia Židov hrozili apoštolom, ak neprestanú so šírením pravdy o Kristovom zmŕtvychvstaní. Neutiahli sa do súkromia, lež vo svetle viery, vo svetle Božieho slova zhodnotili situáciu, ako niečo, čo vlastne Boh dávno predvídal, prosili o pomoc Božiu pre plnenie svojho poslania a pokračovali odvážne v šírení radostnej zvesti o Kristovom zmŕtvychvstaní. Prečo takáto reakcia?
Preto, lebo sa na nich splnilo to, čo povedal Ježiš v rozhovore s Nikodémom, z ktorého časť sme počuli v evanjeliu: iba ten, kto sa narodí z vody a z Ducha Svätého, môže vojsť do Božieho kráľovstva. ..Vietor veje kam chce... Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. Apoštoli a prví kresťania prijali dar Ducha Svätého pri udalosti Turíc a veriaci pri krste. Pod vedením Ducha Svätého sa správajú „nevypočítateľne“. Podľa zásad ľudskej psychológie by na vyhrážky mali reagovať upustením od svojej činnosti. Nikto predsa nepôjde do niečoho, čo mu spôsobuje nepríjemnosti a utrpenie. A predsa, títo ľudia sa nezľakli možného utrpenia, slúžia šíreniu pravdy, lebo ich posilňuje Duch Kristov, Duch pravdy a lásky. Nie vyhnutie sa osobnej nepríjemnosti a utrpeniu sú pre nich najdôležitejšie, lež vernosť Bohu, poslaniu, ktoré im bolo zverené, oslobodzovanie aj tých druhých od zla nevedomosti a nevery – s perspektívou účasti na Kristovom víťazstve vo večnosti.
Nech nás príklad týchto prvých kresťanov i príklad sv. Juraja a jeho orodovanie, povzbudzuje k tomu, aby sme neuhýbali pred vernosťou našim povinnostiam, pred náporom zla a jeho zastrašovaním, ale aby sme dôsledne plnili svoje kresťanské poslanie v okolnostiach, do ktorých sme postavení. Silu k tomu čerpajme z úprimnej modlitby, ale aj so vzájomného povzbudzovania sa. Nezostávajme sami, izolovaní, lež aj pomocou tejto kaplnky sa stále viacej formujme ako jedna rodina kresťanov a buďme si pomocou a povzbudením v odvážnom konaní dobra. To nie je žiadna kresťanská „mafia“, ale je to združovanie sa a povzbudzovanie pre konanie dobra, pre šírenie pravdy a Božej záchrany, ktorú potrebujú všetci ľudia.