Homília Mons. Rábeka - sv. Florián 6. V. 2013-katedrála
Sv. Florián, sv. omša s hasičmi, 6. V. 2013 – katedrála
Komplexná záchrana človeka
Život je to najcennejšie, čo na tomto svete máme. Len vtedy môžeme mať ostatné dobrá, ak žijeme. Súčasne však práve život je často ohrozovaný. Je preto pochopiteľné, že i v spoločnosti majú veľký význam profesie, ktoré pomáhajú chrániť, ba priam zachraňovať ohrozený život. Medzi takýchto ľudí patríte predovšetkým Vy, hasiči – záchranári. Ako sa viacerí z vás vyjadrili, vaša práca nemôže byť iba zamestnaním, musí byť povolaním. Aký je rozdiel medzi zamestnaním a povolaním, to pekne vyjadrila spisovateľka Singrid Undsetová, keď jednej svojej hrdinke dala do úst takéto slová: „Máme prácu z ktorej žijeme, ale pre ktorú nemôžeme žiť“. Práca, z ktorej žijeme je zamestnanie. Práca, pre ktorú žijeme, je povolanie. A keďže vaším povolaním je pomáhať ohrozeným ľuďom, tak ste vlastne motivovaní nielen adrenalínom, ale hlavne láskou k blížnemu. Aby bola táto vaša láska k blížnym v núdzi čo najefektívnejšia, venujete sa odbornému vzdelávaniu a výcviku, používate rozličné technické prostriedky. Lebo nestačí len chcieť pomáhať, ale treba aj vedieť pomáhať.
Vaša služba vás často privádza do rizikových situácií a neraz sa stáva, že pri snahe pomôcť ohrozeným ľuďom hasič sám utrpí ujmu na zdraví alebo dokonca príde o život.
Tu sa vynárajú dve závažné otázky: je správne vystaviť nebezpečenstvu svoj život, prípadne ho doslova obetovať pre záchranu života druhého? Je jeho život cennejší než môj?
A ak predsa, čo ma k tomu môže motivovať, o čo sa môžem opierať?
Záchranárska služba a služba hasičov bola vo svojich historických začiatkoch motivovaná kresťanskou láskou k blížnemu a vzorom tejto lásky je Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý prišiel zachrániť celé ľudstvo a to tiež pred požiarom, ktorý On obrazne nazýval „večným ohňom“ – pred stratou spojenia s Bohom, ktorý je prameňom plného a večného života. Pri tejto záchrannej akcii dobrovoľne položil svoj život, ale s istotou, že ho nestráca, lež Boh mu ho vráti a urobí aj úspešnou Jeho záchrannú akciu. vyjadril to obrazne v dnešnom evanjeliu, kde sa prirovnal k pšeničnému zrnu, ktoré ak chce priniesť úrodu, musí padnúť do zeme a odumrieť. Ako kresťania sme spolupracovníkmi samého Ježiša Krista v prejavoch pomoci našim blížnym. Mnohé námahy, riziká a utrpenia by sa len z čisto ľudského a finančného hľadiska iste neoplatili. Ale vy ste povolaní k tejto službe už nielen tým, že pre túto prácu žijete, že vás baví, ale ste povolaní hlavne Bohom. On cez vás chce pomáhať ohrozeným ľuďom, cez vás ich chce zachraňovať, cez vás im chce prejavovať starostlivú lásku.
To však predpokladá, že aj vy sami budete čerpať motívy a duchovnú silu k veľkodušnému a obetavému plneniu vášho povolania od Boha – kontaktom s Ním najmä v modlitbe, účasťou na bohoslužbách, spoločenstvom s Cirkvou, prijímaním sviatostí – a to aj na príhovor vášho nebeského patróna, sv. Floriána, ako to robíte aj dnes.
Takto budete súčasne prijímať tú plnú záchranu, ktorú nám prináša Ježiš Kristus, čo sa bude prejavovať na vašom statočnom živote, osobnom, rodinnom i profesionálnom, ale čo vám bude dávať aj záruku večného života. Stadiaľto bude vyplývať nádej, že sa oplatí aj obetovať v tejto službe život, či už postupne, alebo, ak by to bolo nevyhnutné i naraz, stať sa tiež obilným zrnom, ktoré padne síce do zeme, no prinesie veľkú úrodu.
Takto sa cez vás a vašu službu môžu mnohí ohrození ľudia stretnúť s blízkosťou samého Boha a v prípadoch, keď je to potrebné a možné, môžete im sprostredkovať aj stretnutie so zachraňujúcou Božou láskou vo sviatostiach, zabezpečením služby kňaza, či už vášho záchranárskeho alebo civilného. Preto by súčasťou vašej výstroje mali byť aj kontaktné čísla na kňazov, ktoré vám iste dodajú vaši kolegovia, hasičskí kapláni.
Komplexná záchrana človeka
Život je to najcennejšie, čo na tomto svete máme. Len vtedy môžeme mať ostatné dobrá, ak žijeme. Súčasne však práve život je často ohrozovaný. Je preto pochopiteľné, že i v spoločnosti majú veľký význam profesie, ktoré pomáhajú chrániť, ba priam zachraňovať ohrozený život. Medzi takýchto ľudí patríte predovšetkým Vy, hasiči – záchranári. Ako sa viacerí z vás vyjadrili, vaša práca nemôže byť iba zamestnaním, musí byť povolaním. Aký je rozdiel medzi zamestnaním a povolaním, to pekne vyjadrila spisovateľka Singrid Undsetová, keď jednej svojej hrdinke dala do úst takéto slová: „Máme prácu z ktorej žijeme, ale pre ktorú nemôžeme žiť“. Práca, z ktorej žijeme je zamestnanie. Práca, pre ktorú žijeme, je povolanie. A keďže vaším povolaním je pomáhať ohrozeným ľuďom, tak ste vlastne motivovaní nielen adrenalínom, ale hlavne láskou k blížnemu. Aby bola táto vaša láska k blížnym v núdzi čo najefektívnejšia, venujete sa odbornému vzdelávaniu a výcviku, používate rozličné technické prostriedky. Lebo nestačí len chcieť pomáhať, ale treba aj vedieť pomáhať.
Vaša služba vás často privádza do rizikových situácií a neraz sa stáva, že pri snahe pomôcť ohrozeným ľuďom hasič sám utrpí ujmu na zdraví alebo dokonca príde o život.
Tu sa vynárajú dve závažné otázky: je správne vystaviť nebezpečenstvu svoj život, prípadne ho doslova obetovať pre záchranu života druhého? Je jeho život cennejší než môj?
A ak predsa, čo ma k tomu môže motivovať, o čo sa môžem opierať?
Záchranárska služba a služba hasičov bola vo svojich historických začiatkoch motivovaná kresťanskou láskou k blížnemu a vzorom tejto lásky je Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý prišiel zachrániť celé ľudstvo a to tiež pred požiarom, ktorý On obrazne nazýval „večným ohňom“ – pred stratou spojenia s Bohom, ktorý je prameňom plného a večného života. Pri tejto záchrannej akcii dobrovoľne položil svoj život, ale s istotou, že ho nestráca, lež Boh mu ho vráti a urobí aj úspešnou Jeho záchrannú akciu. vyjadril to obrazne v dnešnom evanjeliu, kde sa prirovnal k pšeničnému zrnu, ktoré ak chce priniesť úrodu, musí padnúť do zeme a odumrieť. Ako kresťania sme spolupracovníkmi samého Ježiša Krista v prejavoch pomoci našim blížnym. Mnohé námahy, riziká a utrpenia by sa len z čisto ľudského a finančného hľadiska iste neoplatili. Ale vy ste povolaní k tejto službe už nielen tým, že pre túto prácu žijete, že vás baví, ale ste povolaní hlavne Bohom. On cez vás chce pomáhať ohrozeným ľuďom, cez vás ich chce zachraňovať, cez vás im chce prejavovať starostlivú lásku.
To však predpokladá, že aj vy sami budete čerpať motívy a duchovnú silu k veľkodušnému a obetavému plneniu vášho povolania od Boha – kontaktom s Ním najmä v modlitbe, účasťou na bohoslužbách, spoločenstvom s Cirkvou, prijímaním sviatostí – a to aj na príhovor vášho nebeského patróna, sv. Floriána, ako to robíte aj dnes.
Takto budete súčasne prijímať tú plnú záchranu, ktorú nám prináša Ježiš Kristus, čo sa bude prejavovať na vašom statočnom živote, osobnom, rodinnom i profesionálnom, ale čo vám bude dávať aj záruku večného života. Stadiaľto bude vyplývať nádej, že sa oplatí aj obetovať v tejto službe život, či už postupne, alebo, ak by to bolo nevyhnutné i naraz, stať sa tiež obilným zrnom, ktoré padne síce do zeme, no prinesie veľkú úrodu.
Takto sa cez vás a vašu službu môžu mnohí ohrození ľudia stretnúť s blízkosťou samého Boha a v prípadoch, keď je to potrebné a možné, môžete im sprostredkovať aj stretnutie so zachraňujúcou Božou láskou vo sviatostiach, zabezpečením služby kňaza, či už vášho záchranárskeho alebo civilného. Preto by súčasťou vašej výstroje mali byť aj kontaktné čísla na kňazov, ktoré vám iste dodajú vaši kolegovia, hasičskí kapláni.