Blahoslavení ... - zamyslenie na 40. týždeň v roku 2026
Text: Evanjelium podľa Matúša 5,1-6:
Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. Otvoril ústa a začal ich učiť: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“
Každá spoločnosť potrebuje mať určité kľúčové princípy, pravidlá. Poznáme ich na viacerých úrovniach – spoločenskej, právnej, duchovnej, morálnej a etickej. Spoločnosť, štát potrebuje pevné zásady, podľa ktorých funguje.
nás, kresťanov, takéto hlavné orientačné, záchytné body, obsahuje Biblia. Podľa nej smieme a máme budovať náš život. Text, ktorý je dnes naším stredobodom, patrí k najznámejšej stati z Novej zmluvy a podáva nám jasnú formu dôležitých línií pre náš život viery.
Kresťanstvo poskytuje priestor pre slobodu, nájdenie seba samého, sebareflexiu. Nesie v sebe lásku, lásku odpúšťajúcu a nádej prijatia každého človeka.
významní ľudia, ktorí podľa vlastného hodnotenia nemajú nič spoločné s kresťanstvom, zdôrazňujú jedinečnosť Ježišových slov a posolstva.
Mahátma Gándhí povedal: „Keby sme našu krajinu a život v nej od základu podriadili tomu, čo povedal Pán Ježiš Kristus v kázni na vrchu, vyriešili by sme tým nielen svoje vlastné problémy, ale aj problémy celého sveta.“
Svojimi stanoviskami prevracia Pán Ježiš zásady dovtedajšieho sveta. Je tu kontrast.
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení, teda šťastní, oslavujúci. Spokojní budí tí, ktorí pod pôsobením Ducha Svätého spoznali, akí chudobní sú pred Pánom Bohom. Pri týchto slovách chápeme, že v konečnom dôsledku sme celkom závislí od Pána Boha a práve od Neho očakávame pomoc. Z vlastnej sily to neviem, ani si nedokážem pomôcť. Povedané inak: som prijímaný Pánom Bohom, ale len skrze to, čo pre mňa urobil Pán Ježiš.
Takýto základný postoj pri uvažovaní vyžaduje predovšetkým jedno: pokoru. Pokora, to je prvé slovo, ktoré by sme priradili k blahoslavenstvu. Je protiklad k nášmu postoju života. Častokrát sme hrdí a nechceme byť chudobní pred Bohom. Radšej sme bohatí a veľkí vďaka našim vedomostiam, konaniu, aktivitám a činom. O tomto hovorí aj evanjelista Lukáš slovami Pána Ježiša: „kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Pýtame sa, či sme dostatočne pokorní? Vieme sa úprimne modliť slovami: ja som biedny chudobný, ale Ty si bohatý, ja som nič ale Ty si všetko? Pociťujem prázdnotu bez Tvojej prítomnosti.
plačúci, lebo oni budú potešení. Tento verš nesie v sebe prísľub potešenia vo chvíľach, ktoré už prežil asi každý jeden človek. Ak stratíme blízkeho človeka, práve v takých chvíľach života sú tieto slová o potešení veľmi blízke aj nám. Myslí tu aj na tých, ktorí pociťujú pre svoje zlyhania najhlbšie pocity starostí a žiale. Ide tu o opis toho, čo je nejedenkrát našim očiam skryté. Vyjadrenie toho najvnútornejšieho, čo sa v nás odohráva. Bolesti, pochybnosti, nepokoje, neistoty. Naše nevyslovené slová, ktoré nás zamestnávajú. Pred Pánom Bohom vyznávame i svoje trápenia a prosíme o pomoc. Je to pokánie. Preto som zvolil slovo pokánie, lebo ho v našom slovníku málo používame. Len ten, kto pociťuje smútok a žiaľ, môže byť potešený. Len ten, kto vidí, že sám zo svojich vlastných síl nič zásadné nezmôže, môže byť omilostený. Pán Ježiš nám zasľúbil Ducha Svätého aj ako Potešiteľa, ktorý nám chce utrieť slzy z našej tváre a dotknúť sa nás uzdravujúcou silou a potešením.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Výraz slova tichý môžeme nahradiť aj slovom jemný, priateľský, bez trpkosti, ten, ktorý nepoužíva žiadne násilie. Podobné slová, ako povedal Pán Ježiš Kristus, nachádzame aj v 11. verši 37. Žalmu: „Lež pokorní budú vlastniť zem a radovať sa v hojnosti blaha.“ Aj keď vo svete našlo veľkú odozvu starozmluvné príslovie „oko za oko, zub za zub“, Ježiš radí a nás vyzýva k inej stratégii: neprotivte sa zlému, ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. Vľúdnosť a miernosť je tým rozhodujúcim slovom v tomto blahoslavenstve. Túto vlastnosť nám list Galatským kresťanom opisuje ako ovocie Ducha Svätého. Pravá pokora, vľúdnosť musí aj v nás vyrásť ako dobré ovocie s pomocou Božou. Tí, ktorí sa takto správajú vo svojom živote, budú dedičmi zeme. Život s pokorným srdcom nás privádza k pokoju.
Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Pojem spravodlivosť, o ktorom je tu reč, opisuje omnoho viac, ako len znovunastolenie právneho poriadku, pri ktorom by si boli všetci rovní. Aj my sa máme snažiť o spravodlivosť, ktorá nie je z nás samých, alebo daná zo zákona, ale ide o takú spravodlivosť, ktorá je z viery v Pána Ježiša Krista. Spravodlivosť je z Pána Boha na základe viery.
Skrze výsledky svojej vlastnej činnosti nemôžem obstáť pred Pánom Bohom, aj keby som do bodky plnil zákon. To, čo Boh pre mňa urobil, to je dôležité a tomu chcem naplno dôverovať.
Spravodlivosť, o ktorej je tu reč, opisuje oslobodenie od hriechu, od viny, cez vykupiteľské dielo Pána Ježiša Krista na Golgote. Táto spravodlivosť je darom, ktorý si nemôžeme kúpiť, jedine k nemu môžeme prísť skrze vieru. Je tu túžba po Božej ríši, ku ktorej denne napredujeme. O to viac myslime na slová, ktoré hovoríme v modlitbe Pánovej - príď kráľovstvo Tvoje ...
Kristus nás v týchto slovách oslobodzuje od egoizmu, namyslenosti, vymaňuje, oslobodzuje nás zo smútku, bolesti, plaču. Robí nás silnými znášať faloš, protivenstvá, robí nás vľúdnymi tam, kde by sme sami neraz z vlastných síl zlyhali – tam, kde by sme sa chceli odplatiť. Kristus nás oslobodzuje k láske a spravodlivosti v inom rozmere, ako je známa v spoločnosti. Nechajme sa Ním oslobodiť ku skutočnej slobode. Amen.
Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. Otvoril ústa a začal ich učiť: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“
Každá spoločnosť potrebuje mať určité kľúčové princípy, pravidlá. Poznáme ich na viacerých úrovniach – spoločenskej, právnej, duchovnej, morálnej a etickej. Spoločnosť, štát potrebuje pevné zásady, podľa ktorých funguje.
nás, kresťanov, takéto hlavné orientačné, záchytné body, obsahuje Biblia. Podľa nej smieme a máme budovať náš život. Text, ktorý je dnes naším stredobodom, patrí k najznámejšej stati z Novej zmluvy a podáva nám jasnú formu dôležitých línií pre náš život viery.
Kresťanstvo poskytuje priestor pre slobodu, nájdenie seba samého, sebareflexiu. Nesie v sebe lásku, lásku odpúšťajúcu a nádej prijatia každého človeka.
významní ľudia, ktorí podľa vlastného hodnotenia nemajú nič spoločné s kresťanstvom, zdôrazňujú jedinečnosť Ježišových slov a posolstva.
Mahátma Gándhí povedal: „Keby sme našu krajinu a život v nej od základu podriadili tomu, čo povedal Pán Ježiš Kristus v kázni na vrchu, vyriešili by sme tým nielen svoje vlastné problémy, ale aj problémy celého sveta.“
Svojimi stanoviskami prevracia Pán Ježiš zásady dovtedajšieho sveta. Je tu kontrast.
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení, teda šťastní, oslavujúci. Spokojní budí tí, ktorí pod pôsobením Ducha Svätého spoznali, akí chudobní sú pred Pánom Bohom. Pri týchto slovách chápeme, že v konečnom dôsledku sme celkom závislí od Pána Boha a práve od Neho očakávame pomoc. Z vlastnej sily to neviem, ani si nedokážem pomôcť. Povedané inak: som prijímaný Pánom Bohom, ale len skrze to, čo pre mňa urobil Pán Ježiš.
Takýto základný postoj pri uvažovaní vyžaduje predovšetkým jedno: pokoru. Pokora, to je prvé slovo, ktoré by sme priradili k blahoslavenstvu. Je protiklad k nášmu postoju života. Častokrát sme hrdí a nechceme byť chudobní pred Bohom. Radšej sme bohatí a veľkí vďaka našim vedomostiam, konaniu, aktivitám a činom. O tomto hovorí aj evanjelista Lukáš slovami Pána Ježiša: „kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Pýtame sa, či sme dostatočne pokorní? Vieme sa úprimne modliť slovami: ja som biedny chudobný, ale Ty si bohatý, ja som nič ale Ty si všetko? Pociťujem prázdnotu bez Tvojej prítomnosti.
plačúci, lebo oni budú potešení. Tento verš nesie v sebe prísľub potešenia vo chvíľach, ktoré už prežil asi každý jeden človek. Ak stratíme blízkeho človeka, práve v takých chvíľach života sú tieto slová o potešení veľmi blízke aj nám. Myslí tu aj na tých, ktorí pociťujú pre svoje zlyhania najhlbšie pocity starostí a žiale. Ide tu o opis toho, čo je nejedenkrát našim očiam skryté. Vyjadrenie toho najvnútornejšieho, čo sa v nás odohráva. Bolesti, pochybnosti, nepokoje, neistoty. Naše nevyslovené slová, ktoré nás zamestnávajú. Pred Pánom Bohom vyznávame i svoje trápenia a prosíme o pomoc. Je to pokánie. Preto som zvolil slovo pokánie, lebo ho v našom slovníku málo používame. Len ten, kto pociťuje smútok a žiaľ, môže byť potešený. Len ten, kto vidí, že sám zo svojich vlastných síl nič zásadné nezmôže, môže byť omilostený. Pán Ježiš nám zasľúbil Ducha Svätého aj ako Potešiteľa, ktorý nám chce utrieť slzy z našej tváre a dotknúť sa nás uzdravujúcou silou a potešením.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Výraz slova tichý môžeme nahradiť aj slovom jemný, priateľský, bez trpkosti, ten, ktorý nepoužíva žiadne násilie. Podobné slová, ako povedal Pán Ježiš Kristus, nachádzame aj v 11. verši 37. Žalmu: „Lež pokorní budú vlastniť zem a radovať sa v hojnosti blaha.“ Aj keď vo svete našlo veľkú odozvu starozmluvné príslovie „oko za oko, zub za zub“, Ježiš radí a nás vyzýva k inej stratégii: neprotivte sa zlému, ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. Vľúdnosť a miernosť je tým rozhodujúcim slovom v tomto blahoslavenstve. Túto vlastnosť nám list Galatským kresťanom opisuje ako ovocie Ducha Svätého. Pravá pokora, vľúdnosť musí aj v nás vyrásť ako dobré ovocie s pomocou Božou. Tí, ktorí sa takto správajú vo svojom živote, budú dedičmi zeme. Život s pokorným srdcom nás privádza k pokoju.
Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Pojem spravodlivosť, o ktorom je tu reč, opisuje omnoho viac, ako len znovunastolenie právneho poriadku, pri ktorom by si boli všetci rovní. Aj my sa máme snažiť o spravodlivosť, ktorá nie je z nás samých, alebo daná zo zákona, ale ide o takú spravodlivosť, ktorá je z viery v Pána Ježiša Krista. Spravodlivosť je z Pána Boha na základe viery.
Skrze výsledky svojej vlastnej činnosti nemôžem obstáť pred Pánom Bohom, aj keby som do bodky plnil zákon. To, čo Boh pre mňa urobil, to je dôležité a tomu chcem naplno dôverovať.
Spravodlivosť, o ktorej je tu reč, opisuje oslobodenie od hriechu, od viny, cez vykupiteľské dielo Pána Ježiša Krista na Golgote. Táto spravodlivosť je darom, ktorý si nemôžeme kúpiť, jedine k nemu môžeme prísť skrze vieru. Je tu túžba po Božej ríši, ku ktorej denne napredujeme. O to viac myslime na slová, ktoré hovoríme v modlitbe Pánovej - príď kráľovstvo Tvoje ...
Kristus nás v týchto slovách oslobodzuje od egoizmu, namyslenosti, vymaňuje, oslobodzuje nás zo smútku, bolesti, plaču. Robí nás silnými znášať faloš, protivenstvá, robí nás vľúdnymi tam, kde by sme sami neraz z vlastných síl zlyhali – tam, kde by sme sa chceli odplatiť. Kristus nás oslobodzuje k láske a spravodlivosti v inom rozmere, ako je známa v spoločnosti. Nechajme sa Ním oslobodiť ku skutočnej slobode. Amen.