Pastiersky list ordinára k Vianociam 2006


Drahí bratia a sestry, milí priatelia!

Sotva si vieme predstaviť Vianoce bez darčekov. Uvažovanie nad tým, koho a čím obdarovať  a zaobstarávanie toho, čo by mohlo našim blízkym urobiť radosť tvorí podstatnú časť našej prípravy na Vianoce. Tejto skutočnosti vychádzajú v ústrety obchodníci a my sa nimi dáme manipulovať až do takej miery, že sa nazdávame, že vianočná radosť  je úmerná hodnote toho, čo kúpime...
Čo je však najcennejším darom pre človeka? Je to láska. Darčeky, ktoré si dávame, by ju mali vyjadrovať – ale nemôžu ju nahradiť! Opravdivá láska je nezištným darovaním seba pre dobro toho, koho máme radi. Nespočíva snáď v tom problém skomercionalizovania Vianoc, že vedome či podvedome chceme nahradiť darovanie seba, svojho záujmu, svojho času  darovaním vecí?
Počiatok sláveniu Vianoc dala udalosť, ktorá má kľúčový význam v dejinách ľudstva: večný Boží Syn Ježiš Kristus sa stal z lásky k nám človekom a narodil sa z Panny Márie v Betleheme. Boh nám dal všetko čo stvoril, celý svet a všetko v ňom. Človek však nevnímal v tomto všetkom Božiu starostlivú lásku, lež zameral  sa na svojvoľné privlastnenie si sveta a pohrdol vzťahom k Bohu. Tento problém poznajú nejedni rodičia, keď dieťa sebecky siahne po darčeku, no nevníma ho ako znak ich lásky a nemá záujem o vzťah s nimi... Boh vie, že veci nás neurobia trvalo šťastnými, že len spoločenstvo s ním môže byť pre nás trvalým zdrojom plného života. Preto nám daroval seba samého vo svojom Synovi. Kristus neprišiel na saniach plných balíkov ako Santa Klaus. Prišiel iba so svojou láskou. A tú zviditeľňoval  tak, že On, všemohúci Boh sa stal pre nás malým, chudobným  dieťaťom, že tridsať rokov pracoval ako jednoduchý remeselník. Potom sa  tri roky venoval učeniu pravdy o Bohu a o tom, ako má podľa jeho vôle vyzerať náš život a ku akému cieľu sme povolaní. Božiu lásku prejavoval uzdraveniami chorých, odpúšťaním hriechov, kade chodil, všade robil dobre. Najvyšším dôkazom nezištnej Božej lásky k človeku bolo Ježišovo prijatie odsúdenia a smrti na kríži. Sám to vyjadril týmito krásnymi slovami: „Boh tak miloval svet, že dal  svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Svojím zmŕtvychvstaním ukázal, že táto sebadarujúca sa nezištná láska nekončí smrťou, lež vedie k víťazstvu  a k plnému životu v spoločenstve s Bohom a k tomuto spoločenstvu večnej lásky otvára cestu aj tomu, kto ju prijme a nasleduje. 
Vianoce sú vzácnou príležitosťou hlbšie sa s touto zachraňujúcou Božou láskou oboznámiť. Aby som Vám v tom pomohol, pripravil som pre členov Ordinariátu – to znamená pre pracovníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, pre príslušníkov železničnej polície, hasičského a záchranného zboru, pohraničnej a colnej stráže, zboru justičnej a väzenskej stráže, pre členov horskej záchrannej služby - a ich rodinných príslušníkov - ako aj pre ľudí vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody knižku s názvom: „Mozaika pravdy“. „Mozaika“ preto, lebo je bohato ilustrovaná fotografiami mozaík a témy knihy vytvárajú akoby veľkú a komplexnú mozaiku. Druhá časť titulu: „pravdy“ vyjadruje, že ide o témy týkajúce sa pravdy o Bohu a o človeku, o zmysle nášho života i o jeho morálnej a duchovnej stránke. Pri osobnom stretnutí so Svätým Otcom Benediktom XVI., 26. októbra,  mal som možnosť podarovať mu túto knihu – ako vidíte na fotografii.  Mojou snahou bolo priblížiť Vám jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom Božiu zachraňujúcu lásku, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi, a ktorú nám Cirkev spoľahlivo sprostredkováva. Vďaka obetavosti mnohých ľudí mohla kniha vyjsť v tomto predvianočnom čase. Chce byť vianočným darčekom Ordinariátu pre každého a každú z Vás. Každý, kto by si chcel túto „Mozaiku pravdy“ prečítať, môže si  ju bezplatne vyzdvihnúť u príslušného vojenského, policajného či väzenského kaplána Ordinariátu.
V súvislosti s rozmýšľaním o vianočných darčekoch by som Vás rád upozornil ešte na jeden darček, ktorý má vzťah ku kresťanským Vianociam a ktorý by ste  mohli zadovážiť pre seba i svojich blízkych. O Kristovi, ktorý sa pre nás stal človekom hovorí apoštol Ján takto: „Na počiatku bolo Slovo a  Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh... A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 1. 14). Pod vplyvom Ducha Svätého bolo napísané Sväté písmo Starého i Nového zákona. Nie je možné poznať Ježiša Krista bez poznania Svätého písma. Na Slovensku už  niekoľko rokov vychádza Sväté písmo na pokračovanie, v časopisovom vydaní, s pestrými ilustráciami a s komentármi i vysvetlivkami pod názvom: „Sväté Písmo pre každého“.  Je možné si objednať aj všetky doterajšie ročníky. Adresa: Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7, 821 O8 Bratislava 2, tel.: 02/5557 4992. Cena je 33,- Sk za číslo, ročné predplatné 363,- Sk. Veriacim čítaním Svätého písma by sme tak prijímali do svojho srdca i života, do našich rodín i na pracoviská Krista v Jeho slove.  
Slávenie Vianoc  priamo ťahá do rodiny. Kto ich musí prežívať mimo rodiny, či už kvôli službe alebo  z iných dôvodov, pociťuje zvlášť silno túžbu po rodine, po vzájomnej ľudskej láske. To nie len povrchný cit. Kristus prišiel, aby z nás, ľudí, vytvoril jednu rodinu Božích detí, zhromaždených vo vzájomnej láske.
Úprimne želám každému a každej z Vás, aby ste i tieto Vianoce mohli prežiť v kruhu svojich najbližších, vo vzájomnej láske a radosti. Mnohí z Vás budete musieť časť Vianočných sviatkov stráviť aj v službe. Naplňte aj tieto chvíle láskou k svojim spolupracovníkom i k ľuďom, ktorým budete slúžiť. Veď Ježiš Kristus povedal, že čo dobré urobíme našim blížnym, to je prejavom lásky voči nemu samému. Tu zvlášť myslím na Vás vojakov, slúžiacich v mierových misiách na Cypre, v Iraku, v Afganistane, na Golanských výšinách, v Kosove a v Bosne Hercegovine a na Vaše rodiny. Na adresu tých, čo slúžia v mierových misiách povedal Svätý Otec tieto významné slová, ktoré nech sú povzbudením i pre každého a každú z Vás: „Ako by som mohol zabudnúť na mnohých vojakov, ktorí sú nasadení do chúlostivých operácií na utíšenie konfliktov a k znovunastoleniu podmienok, potrebných pre uskutočnenie mieru? Aj im by som chcel pripomenúť slová Druhého vatikánskeho koncilu:  „Tí, čo slúžia vlasti pri vojsku, nech sa pokladajú za služobníkov bezpečnosti a slobody národov. A pokiaľ plnia správne túto svoju úlohu, naozaj prispievajú k upevneniu pokoja“ (LG 79). Na tomto náročnom fronte sa nachádza pôsobenie vojenských ordinariátov Katolíckej cirkvi. Tak vojenských biskupov ako aj vojenských kaplánov povzbudzujem, aby zostali v každej situácii  a okolnostiach vernými hlásateľmi pravdy mieru“ (Posolstvo k 1. I. 2006).
V tejto súvislosti chcem zvlášť pozdraviť rodiny, pre ktoré budú tieto Vianoce  bolestné, pretože im pri leteckom nešťastí 19. januára zahynul syn či dcéra, manžel, manželka, otec či matka...ako i všetkých, čo prežívajú stratu svojich blízkych. Napriek bolesti, zapríčinenej smrťou drahej osoby Vás, milí pozostalí, chcem povzbudiť, aby ste na svojich zosnulých mysleli ako na žijúcich v spoločenstve s Bohom. Majme pevnú vieru, že ak sme aj my spojení s Bohom, tak sme spojení aj s nimi a oni nám svojím príhovorom vyprosujú Božie požehnanie a silu statočne zvládať aj bolesť z dočasného odlúčenia.
Prosím všetkých členov veľkej duchovnej rodiny Ordinariátu, aby sme boli pozorní voči trpiacim v našom okolí a podľa svojich možností im pomáhajme.
V období Vianoc sa začína aj nový rok. Uvažujeme nad programom, aký dať tomuto ďalšiemu časovému úseku života, ktorý – ako dúfame – sa pred nami otvára. Popri rozličných osobných predsavzatiach by som Vás chcel povzbudiť, aby sme si dali do programu nového roka snahu vytvárať rodinu Ordinariátu. Rodina jestvuje tam, kde sú vzájomné vzťahy a tie predpokladajú stretávanie. Naším základným vzťahom je viera v Božiu lásku, ktorá sa prejavila v Kristovi. Pokúsme sa hľadať príležitosti na vzájomné stretanie hoci i v malých skupinách, v rodinách, okolo svojich kňazov. Nech je náplňou týchto stretaní chvíľa modlitby, čítanie zo Svätého písma a uvažovanie o ňom, rozhovor o témach z „Mozaiky pravdy“ ako aj snaha o vzájomnú pomoc či rozličné formy priateľských podujatí. Urobme všetko pre to, aby tieto stretnutia napomáhali kvalitu života v našich rodinách a boli pomocou pre tých, čo prežívajú ťažkosti.
Čerpajme silu od toho, ktorý sa nám daroval na prvé Vianoce a ktorý sa nám opätovne darúva v Eucharistii, aby sme sa aj my mohli počas všetkých dní budúceho roka stávať darom pre Boha i pre našich blížnych.

Radostné Vianoce a požehnaný nový rok Vám zo srdca želá a vyprosuje Mons. František Rábek, ordinár OS a OZ SR

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 19.12.2006

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu