Pastiersky list ordinára k Vianociam 2005


Drahí bratia a sestry, vážení priatelia,

 

opäť sa blížia najkrajšie sviatky roka a my adresujeme našim blízkym a priateľom vianočné pozdravy a žičenia.

 

Prostredníctvom tohto listu by som aj ja rád pozdravil každého a každú z Vás a chcel by som Vám zaželať pokojné, radostné a požehnané prežitie vianočných sviatkov. Bol by som rád, keby sa mohol tento pozdrav predĺžiť na chvíľu priateľského rozhovoru na tému, ktorá je veľmi úzko spojená s Vianocami, ale i so životom každého z nás. Je to rodina.

 

Vianoce a rodina

 

Každý sa snaží prežívať Vianoce v rodine. Kto len môže, cestuje na Vianoce domov. Spoločná štedrá večera, rozžiarený stromček, vzájomné darčeky – to je nezabudnuteľná atmosféra, ktorá sa na celý život vtláča do našej duše. Kto musí prežívať tieto sviatky mimo rodiny alebo bez rodiny, ten zvlášť v týchto chvíľach cíti, ako mu rodina chýba...

 

Slávenie Vianoc však súvisí s rodinou ešte hlbšie. Veď Vianoce vďačia za svoj vznik historickej udalosti narodenia Ježiša Krista. On, Boží Syn, sa stal človekom tým, že mocou Ducha Svätého prijal ľudské telo z Panny Márie, ktorá bola zasnúbená s Jozefom. Narodil sa síce v chudobnej maštali v Betleheme, ale obklopený láskou svojej Matky a starostlivosťou pestúna – svätého Jozefa. Táto rodina nezostala dlho v Betleheme. Pred ohrozením Herodesom museli utiecť do Egypta, kde Boží Syn prežíval osud utečenca. Stadiaľ sa vrátili do Nazareta. V tejto jednoduchej, ale hlboko veriacej rodine, vo všedných dňoch naplnených manuálnou prácou, v dôstojnej chudobe prežil Ježiš Kristus tridsať rokov svojho pozemského života. Teda deväťdesiat percent svojho pozemského života strávil Boží Syn v rodine! Mohol dať jasnejšie najavo, aká je pred Bohom dôležitá rodina?!

 

Vzácna príležitosť na upevnenie rodín

 

Náš súčasný životný štýl a zvlášť pracovné povinnosti mnohých z Vás, ktorí ste adresátmi tohto listu, neprajú veľmi upevňovaniu a rozvoju rodinného života. Z obrazoviek, ale aj z prostredia sa nám ponúkajú modely života, v ktorom rodina založená na sviatostnom – a teda trvalom – manželstve nemá nejaký význam. Za zmysel života sa považuje radosť a šťastie z konzumu materiálnych vecí i ľudskej lásky a sexuality, ktoré si možno zadovážiť za peniaze. Iste, k životu sú potrebné mnohé veci, ktoré si nadobúdame prácou a kupujeme za peniaze. Možno si však aj šťastie či lásku kúpiť? Kto sa o to pokúsi, je nevyhnutne skôr-neskôr trpko sklamaný. Šťastie vyplýva z lásky a skutočná láska je slobodným darovaním sa druhému. Takéto nezištné darovanie sa druhému z lásky môže mať rozličné podoby: priateľský úsmev, ochotná pomoc, dôverný rozhovor. Vrchol dosahuje v priateľskej láske, ktorá medzi mužom a ženou môže vyústiť do rozhodnutia darovať sa jeden druhému na celý život. Mnohí ľudia dnes nechápu, prečo by mali urobiť takéto rozhodnutie natrvalo a prečo by si ho mali dať potvrdiť i Bohom pri slávení sobáša v kostole... Láska je predsa niečím slobodným, spontánnym, tak prečo by sme sa mali k nej zaväzovať? Opravdivá láska však nie je iba pekný cit alebo telesná náklonnosť. Je to predovšetkým vzťah k osobe, ktorej nezištne chceme dobro – a to do takej miery, že od jej šťastia závisí naše šťastie. Môže byť však skutočným dobrom pre ženu či muža, ak sa jeden druhému telesne úplne darujú, ale nie sú rozhodnutí pre trvalú vzájomnú vernosť? Také vzťahy majú len podobu lásky, ale v skutočnosti ide o najhrubší egoizmus, pri ktorom sa ten druhý používa ako predmet spotreby. Keď prestane byť zaujímavý, tak sa odhodí... Ak to dvaja myslia so svojím vzťahom vážne, načo ešte taká formalita ako sobáš? Vzťah muža a ženy nie je len ich súkromnou záležitosťou. Ak nadobúda podobu manželstva, vytvára najmenšiu jednotku ľudskej spoločnosti a súčasne sa začleňuje do právnych a iných vzťahov so širším občianskym i cirkevným spoločenstvom. Prvými, koho bolestne zaťažujú nestabilné vzťahy manželov, sú ich deti. Dobro detí si vyžaduje trvalú vernosť a lásku rodičov. A spoločnosť i Cirkev majú právo vedieť, ktorý vzťah nadobudol úroveň manželstva.

 

Láska a záväzok?

 

Mnohí muži a ženy podliehajú názorom, že manželstvo má zmysel, pokiaľ trvá vzájomná láska. Ak sa však stratí alebo sa začne pociťovať k niekomu ďalšiemu, načo nasilu udržovať manželský zväzok a predstierať lásku, ktorá vlastne neexistuje... Zdá sa, že záväzok trvalej lásky a vernosti, ktorý manželia prijímajú na seba pri sobáši, nemožno brať vážne, keď sa z nejakých dôvodov stratí láska. Láska sa predsa nedá vynútiť ani od seba, ani od druhého. Pomôžme si malým prirovnaním: Horolezec na určitých úsekoch vtĺka do skaly skoby a upevňuje na ne lano. Zdanlivo zbytočná práca, ktorá ho len zdržuje a vyčerpáva. A mnohokrát sa naozaj ukáže, že ani lano, ani skoby nepotreboval použiť. No predsa sa zaisťuje. Pre prípad, že by sa pošmykol, že by stratil rovnováhu, že by padol. Vtedy mu svedomito zatlčená skoba a spoľahlivo upevnené lano môže zachrániť život. Padne iba po najbližšiu skobu a odtiaľ môže liezť znova hore... Teda, záväzok ako prevencia proti našej vlastnej slabosti, proti možnosti zlyhania. Záväzok ako zábezpeka proti smrtiacemu zrúteniu, ako oporný bod, od ktorého možno začať znova, i keď za cenu veľkého úsilia a námahy. Istiť sa pred možnosťou pádu nie je pre horolezca hanbou. Istiť sa pred možnosťou vlastnej slabosti a možných ohrození lásky nemôže byť nedôstojné pre ľudí, ktorí sa vydávajú na spoločnú cestu životom. Práve naopak, takýto záväzok je prejavom toho, že berú túto cestu vážne a že chcú spoločne dosiahnuť jej cieľ.

 

Manželstvo kresťanov

 

Na základe čoho je niekto kresťanom? Na základe viery v Ježiša Krista a na základe krstu. Krst nás pričleňuje bytostne k Ježišovi Kristovi, pozýva nás k životu podľa jeho evanjelia a súčasne nám dáva možnosť čerpať od Pána Boha silu k praktickému uskutočňovaniu takéhoto života. Keď sa teda dvaja pokrstení ľudia, muž a žena, rozhodnú pre vzájomnú lásku, má byť pre nich vzorom lásky Ježiš Kristus. On povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ A On takúto lásku k nám aj dokázal obetovaním vlastného života na kríži. Svojím zmŕtvychvstaním súčasne dokázal, že takáto obetavá láska nie je iba ničením života, ale práve naopak, prekonáva zlo i smrť a vedie k plnému a večnému životu. Kresťanskí manželia sa teda zaväzujú pred Bohom i Cirkvou uskutočňovať takúto vernú a obetavú lásku, ktorá necúvne pred žiadnou prekážkou a pred žiadnou námahou. A to je dôvod, prečo neprichádza u nich do úvahy rozvod. Nielen preto, že sa „nemôžu“ rozviesť, ale hlavne preto že sú rozhodnutí milovať jeden druhého i za cenu akejkoľvek obety. Sviatostné manželstvo je takýmto veľkým záväzkom. Súčasne je však aj prameňom duchovnej sily, ktorú im Ježiš Kristus stále dáva, aby mohli požiadavky takejto lásky aj v každej situácii uskutočňovať.

 

Hrdinstvo

 

Vy príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov často počúvate o hrdinstve a neraz ste aj vystavení okolnostiam, ktoré si od Vás hrdinstvo vyžadujú. Skutočnosť, že pred takýmito požiadavkami necúvnete, Vám dáva pocit hrdosti a v nás vzbudzuje oprávnenú úctu voči Vám. Jednou z náročných oblastí Vášho života je však aj Vaša rodina. Na jednej strane ste sa dobrovoľne zaviazali k vzájomnej láske, viete, že rodina je spätá s Vaším šťastím i so šťastím Vašich životných partnerov a Vašich detí.

 

Na druhej strane výkon Vášho povolania a okolnosti Vášho života Vás vedú k častej neprítomnosti v rodine, a to aj dlhodobej, so všetkými problémami, ktoré to so sebou prináša. Vraciate sa do rodiny vyčerpaní, s ťarchou svojich problémov, potrebovali by ste pochopenie, prijatie. Ale ani manželka či deti nemajú vždy bezproblémový život a čakajú to isté od Vás. Býva to niekedy ťažké... No Vaše povinnosti sa nekončia v práci. A rodine nestačí priniesť iba peniaze. Prejavovať starostlivú lásku k členom rodiny i po vyčerpávajúcej práci, chápať aj ich problémy a nechcieť len, aby chápali oni Vás, zachovať vernosť voči manželskému partnerovi aj v myšlienkach i v skutkoch – a to aj počas dlhšieho odlúčenia –, to môže byť nie menšie hrdinstvo než to pri výkone povolania. Hrdinstvo nesie so sebou námahu, rany, možno i obetu života. Ale ak ide o obranu veľkých hodnôt, stojí to za to. Jestvuje však väčšia hodnota ako Vaša manželka či Váš manžel, ako Vaše deti? Jestvuje väčšia hodnota ako láska k Bohu a k blížnym? Ak si táto láska vyžaduje obetu, hrdinstvo, nemali by sme pred ním cúvať. Zvládnuť ho však možno iba s pomocou toho, ktorý nám predviedol opravdivú, zachraňujúcu lásku: prejavil nám lásku nielen svojím ponížením sa do betlehemských jasieľ, ale aj celým svojím životom a svojou obetou na kríži. Denne ho prosme o pomoc pri uskutočňovaní opravdivej lásky v našich manželstvách a rodinách.

 

Poznávajme Božiu lásku častým čítaním Svätého písma (odporúčam zadovážiť si texty a komentáre Svätého písma, ktoré u nás vychádza vo forme časopisu na pokračovanie pod názvom Sväté písmo pre každého; objednať si ho možno vo vydavateľstve Don Bosco, Miletičova 7, 821 08 Bratislava), účasťou na slávení sprítomnenia Božej lásky pri svätej omši – počas vianočných sviatkov, ale aj potom, v každú nedeľu a sviatok. Ak sa nám nepodarí zvládnuť požiadavky opravdivej lásky voči Bohu i blížnym, zmierme sa s ľuďmi a vyprosme si Božie odpustenie vo sviatosti pokánia. Nech je najväčším prameňom sily pre naše úsilie o uskutočňovanie lásky osobné stretanie sa s Ježišom Kristom v Eucharistii, kde sa nám dáva ako Chlieb života.

 

Drahí bratia a sestry, milí priatelia!

 

Všetkým Vám zo srdca želám, aby ste niečo z tejto lásky, o ktorej som sa pokúsil spolu s Vami uvažovať, zakúsili počas týchto Vianoc vo svojich rodinách a aby ste statočne zápasili o uskutočňovanie tejto lásky za každých okolností vo všetkých dňoch budúceho roka!

 

S úctou Vás pozdravuje Váš

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 19.12.2005

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu