Pastiersky list ordinára k Veľkej noci 2009


Drahí bratia a sestry, vážení priatelia!

Čím je tohoročná Veľká noc výnimočná? Naša Zem bola pre človeka vždy pevnou skutočnosťou. Zo Zeme sme sa pozerali do vesmírnych výšok. Ľudia boli postupne schopní dopracovať sa k poznaniu o guľatosti i veľkosti Zeme, vedeli zostrojiť glóbus. A predsa, akou novosťou a úžasom bol pohľad na našu Zem, keď sa na ňu mohli pozrieť kozmonauti z Mesiaca! Vďaka fotografiám, ktoré urobili, je pre nás dnes už obraz našej „modrej planéty“, vznášajúcej sa vo vesmírnom priestore, bežný, ale súčasne nás aj obohacuje: môžeme vidieť pravdivejšie svoj pozemský domov...Podobnou istotou, akou je pre človeka Zem, je pre kresťana skutočnosť Kristovho zmŕtvychvstania. Ako by nebolo bez Zeme človeka a ľudstva, tak by bez Kristovho zmŕtvychvstania nebolo ani kresťanstva, ani jednotlivého kresťana. Je preto pochopiteľné, že Kristovo zmŕtvychvstanie slávi kresťanský svet každý rok na jeho výročie, na Veľkú noc. Nebýva však často, že tento sviatok prežívame iba z našej „pozemskej“ perspektívy? Veľkonočný folklór, polievačka a šibačka, šunka a kraslice. V lepšom prípade aj návšteva bohoslužieb a prijatie sviatosti pokánia a Eucharistie. To všetko môže byť pekné a radostné, no môže nás to nechávať pri neúplnom a niekedy aj skreslenom a povrchnom pohľade na veľkonočnú udalosť a jej skutočný význam. Tohoročná Veľká noc je zvláštna tým, že spadá do slávenia Roku apoštola Pavla. To je pre nás možnosť i výzva pozrieť sa na túto udalosť z perspektívy, z akej  ju videl tento Apoštol.

Kozmonaut ducha

Prekvapivé stretnutie so vzkrieseným Kristom pred bránami Damasku  bolo pre Pavla niečím ako štartom kozmickej lode a prekonaním zemskej príťažlivosti. Celý Pavlov život – hoci prebiehal v podmienkach pozemskej existencie – sa stal nezadržateľným stúpaním k „Slnku“, ktoré videl pred Damaskom a ktorým sa cítil stále priťahovaný. V jeho listoch nájdeme napríklad takéto vyjadrenia: „... zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 3, 13 - 14) V Druhom liste Korinťanom píše takto: „Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás... hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje...  Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi... Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela  a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma, alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.“ (4. – 5. kap.) A v Liste Filipanom sa vyznáva: „… túžim zomrieť a byť s Kristom.“ (1, 23) Pavol však vidí z perspektívy vzťahu ku vzkriesenému Kristovi nielen svoj život, ale aj život každého človeka a celého ľudstva, ba celého vesmíru. Pre stručnosť uvádzam iba jeho slová z úvodu do Listu Efezanom: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.“ (1, 3 – 10) Tieto slová nie sú len nejakým poetickým snívaním, ale domyslením súvislostí, vyplývajúcich z Kristovho vzkriesenia. V tomto pohľade na vesmír i ľudstvo by sa mal nájsť aj každý z nás...

„Ak Kristus nevstal...“
Kristovo zmŕtvychvstanie je najdôležitejšou skutočnosťou v dejinách vesmíru a ľudstva. Apoštol Pavol si je toho vedomý. Vie, že od reálnosti tohto bodu závisí všetko. Preto v Prvom liste Korinťanom napísal s neúprosnou logikou: „... ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi nevstávajú... Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ (15, 14 – 19) Na toto spochybňovanie Kristovho vzkriesenia a na dôsledky, ktoré by z toho vyplývali, má však Pavol stručnú odpoveď: „Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých.“ (1 Kor 15, 20) O čo opiera Pavol túto svoju istotu? Nemôže to byť iba jeho osobná skúsenosť, hoci má kľúčový význam pre jeho život a pôsobenie. Základ tejto istoty musí byť širší a musí byť objektívny. V tom istom liste píše, čo je týmto základom pevnej viery v Kristovo zmŕtvychvstanie. Na prvom mieste je skutočnosť, že Kristova smrť a zmŕtvychvstanie nebola nejaká zvláštna, neočakávaná príhoda, ale vyústenie toho, čo počas dejín Boh pripravoval a oznamoval, hlavne cez Písma Starého zákona a prorokov. Pavol to takto vyjadril: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem.“ (1 Kor 15, 3 - 4)  Od koho prijal Pavol toto poznanie? Celkom iste od ostaných apoštolov, ktorí boli svedkami celého Ježišovho života a ktorým po vzkriesení sám Ježiš osvetľoval súvisy jeho smrti a zmŕtvychvstania s predpoveďami Písma. Táto skutočnosť by mala byť aj pre nás pozvaním zúčastňovať sa každú nedeľu na bohoslužbe a počúvať texty Svätého písma vysvetľované Cirkvou a tiež čítať Sväté písmo a knihy, ktoré objasňujú vieru Cirkvi (ktoré majú cirkevné schválenie). Ďalšou oporou pre Pavlovu istotu o skutočnosti Ježišovho vzkriesenia boli stretnutia Vzkrieseného s apoštolmi a ďalšími veriacimi. Píše v tom istom liste: „... zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne.“ (1 Kor 15, 5 - 8)  Tento list písal Pavol v roku 56 – teda asi 25 rokov od udalosti Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Mnohí očití svedkovia ešte žili a mohli osobne potvrdiť pravdivosť Pavlových informácií.

Dôsledky

Tento pohľad na veľkonočnú udalosť z perspektívy svätého Pavla nemôže nechať nikoho, kto sa s ním oboznámi, ľahostajným. Nutne sa musíme rozhodnúť pre prijatie tejto skutočnosti alebo pre jej odmietnutie. V oboch prípadoch to má pre nás ďalekosiahle dôsledky. Ak odmietneme pravdu, realitu, tak život v rozpore s realitou nevyhnutne skôr-neskôr stroskotá. Ak ju prijmeme, tak vzkriesený Kristus je živou realitou, ktorá má vzťah k nám a pozýva nás, aby sme rozvíjali svoj život vo vzťahu k nemu, pretože iba v jednote s ním máme perspektívu nezničiteľného života: účasti na živote samého Boha. Aj my sa musíme pýtať, podobne ako Pavol pred Damaskom: „Pane, čo chceš, aby som urobil?“ Tak ako vtedy, aj teraz nám vzkriesený Pán nedáva odpoveď priamo, ale odkazuje nás na svoj „výkonný orgán“, ktorým je Cirkev a jej predstavitelia. Pre tých, čo hľadajú odpoveď na túto otázku, je tu ordinariát, preto sú naši kapláni uprostred Vás.

Všetkým Vám, milí priatelia, drahí bratia a sestry: príslušníci ozbrojených síl – zvlášť tí, ktorí ste mimo vlasti -, i príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Colnej správy, ako i Vašim rodinným príslušníkom zo srdca želám pokojné a radostné prežitia veľkonočných sviatkov a hlavne to najdôležitejšie: aby sme s vierou prijali zvesť Cirkvi o skutočnosti Kristovho zmŕtvychvstania a aby sa vzťah ku vzkriesenému Pánovi stal základom a oporou nášho života. 

             Váš                          +Mons. František Rábek,  biskup-ordinár OS a OZ SR

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 24.03.2009

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu