Pastiersky list ordinára k Veľkej noci 2007


Milí bratia a sestry, vážení priatelia! Rád využívam príležitosť blížiacich sa Veľkonočných sviatkov, aby som každého a každú z Vás srdečne pozdravil. Tento pozdrav by som chcel rozšíriť o krátku úvahu nad významom veľkonočnej udalosti a o informáciu, týkajúcu sa zámerov Ordinariátu do roku 2013.

Kríž nie je cieľ

Ako ilustračnú fotografiu k tohoročnému veľkonočnému zamysleniu som vybral tento kríž, stojaci nad Prosieckou dolinou. Je zvláštny tým, že sa na ňom nachádza turistická značka, vyznačujúca chodník, ktorý tadiaľ prechádza. Tento jednoduchý obraz nám však veľa hovorí tak o Veľkej noci ako aj o našom životnom putovaní. Cesta, ktorou kráčal Ježiš Kristus ku svojej Veľkej noci, ho viedla do Jeruzalema. Ako Boh jasne predvídal čo ho tam čaká a povedal o tom aj svojim apoštolom: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych“ (Mk 10, 33-34). Ježiš sa nevyhol utrpeniu a krížu, lebo s istotou vedel, že nebeský Otec chce, aby prešiel touto cestou; vedel, že cez kríž dosiahne zmŕtvychvstanie a otvorí aj nám cestu k spoločenstvu s Bohom, k víťazstvu nad smrťou a ku vzkrieseniu. Aj naša životná cesta vedie neraz ku krížu, ku všetkému tomu ťažkému a bolestnému, čo kríž symbolizuje. Každý z nás by zrejme vedel rozprávať o starostiach a trápeniach vo svojom osobnom i rodinnom živote, na pracovisku, o krivdách a ublíženiach v medziľudských vzťahoch. Máme prirodzenú snahu vyhnúť sa nepríjemnostiam. Môžeme sa však vyhnúť všetkým? Môžeme utápať problémy v alkohole alebo  unikať pred nimi do sveta konzumu a drogy? Môžeme sa vyhnúť zodpovednosti a povinnostiam, keď to so sebou prináša riziko a nebezpečenstvo?  Ak chceme byť verní svojmu svedomiu, svojej ľudskej dôstojnosti a napokon Bohu a Jeho vôli tak vieme, že niektoré námahy a útrapy musíme vziať na seba. Súčasný pápež Benedikt XVI. kedysi povedal: „Kto sa chce za každú cenu vyhnúť krížu, ten sa vyhýba životu“. Kríž nie je len námaha a utrpenie ale je predovšetkým krásou lásky a pravdy, z neho sa rodí kvalitatívne nový život – jednoducho preto, že je dôsledkom vernosti Bohu a zjednotením  sa s Ním. Preto nie náhodou naši predkovia stavali kríže na miestach, kde pracovali – na poliach a lúkách; kde sa namáhali a cítili sa ohrození – v horách a na priesmykoch; kde sa stali nešťastia a vyhasli ľudské životy; ale aj v obciach a vo svojich domácnostiach... Kristov kríž poukazoval na zmysel našich krížov a Jeho príklad i Jeho láska boli a majú byť aj dnes pre nás zdrojom sily k statočnému prijímaniu a zvládaniu našich krížov. Kríž však nie je cieľom lež nevyhnutným prostriedkom. Turistická značka na tomto kríži uisťuje turistu, že je na správnej ceste, ale ešte nie je v cieli. Má pokračovať ďalej... Veľká noc nám pripomína, že Kristus nás vedie nielen cez utrpenie a kríž, ale vedie nás k cieľu, ktorý na tejto ceste dosiahol On sám: k najväčšiemu rozvoju našej osobnosti, k otvorenosti voči Bohu a Jeho láske, k veľkodušnej obetavej láske voči našim blížnym. Definitívnym cieľom je účasť na Kristovom vzkriesení a život v obnovenom ľudstve a vesmíre, ktoré Boh pre nás vytvorí pri Kristovom druhom príchode.

Naša spoločná cesta k roku 2013

V našom štátnom znaku sa nachádza dvojkríž. V heraldike je to znak arcibiskupa. Týmto znakom sa hlásime k duchovnému cyrilo-metodskému dedičstvu, pretože prvým arcibiskupom na našom území bol svätý Metod. On i so svojím bratom Cyrilom vztýčil Kristov kríž v našej vlasti. Urobili to nie postavením nejakého monumentu, ale sprostredkovaním kresťanskej viery našim predkom a sprítomnením ukrižovaného a vzkrieseného Krista pri bohoslužbách. V roku 2013 budeme sláviť 1 150. výročie príchodu Solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Hoci ich pôsobenie sa udialo tak dávno a trvalo pomerne krátko, predsa podstatne a pozitívne ovplyvnilo naše dejiny až po súčasnosť. V tejto súvislosti hovorievame o „cyrilo-metodskom dedičstve“. Čo je však obsahom tohto „dedičstva“?
Na fotografii vidíme velikánov juhotirolských Álp: Konigspitze a Ortler. Ich nedostupné štíty sa však odzrkadlujú na hladine malého plesa a turista ich môže obdivovať celkom zblízka... Aj svätý Cyril a Metod a ich obrovské dielo sú pre nás v nedostupnej diaľke. Počas nasledujúcich siedmych rokov by sme sa však chceli pokúsiť priblížiť si ich život a pôsobenie tak, že každý rok venujeme „odzrkadlovaniu“ jednej časti ich „dedičstva“. Za sedem rokov môžeme získať  kompletnú mozaiku tohto „dedičstva“. Pre tento rok Vás všetkých pozývam venovať sa prehlbovaniu poznania kresťanskej viery – katechéze. S touto prosbou sa totiž obrátil knieža Rastislav na byzantského cisára Michala, aby mu poslal „učiteľa“, ktorý by zrozumiteľnou rečou vyučoval ľud vo viere. Svätý Cyril a Metod venovali podstatnú časť svojho pôsobenia práve tejto úlohe. Tomuto programu sa môžeme venovať osobne – čítaním hodnotnej náboženskej literatúry; v rodinách -  rozhovormi na témy viery; príležitostnými rozhovormi s priateľmi a spolupracovníkmi o otázkach viery. Zvlášť odporúčam – kde je to možné – aby ste sa pravidelne stretávali pod vedením Vašich kňazov a na pokračovanie sa venovali osvojovaniu si celého obsahu viery Cirkvi pod vedením Katechizmu katolíckej Cirkvi. Pre tieto účely Vám môže poslúžiť aj knižka „Mozaika pravdy“, ktorú som pre Vás všetkých napísal a ktorá je k dispozícii u našich kaplánov. Začnime hneď od Veľkej noci a snažme sa pokračovať v určitej pravidelnosti až do konca kalendárneho roka. Pre svoju podstatnú dôležitosť Veľká noc nie je izolovaným sviatkom v roku. Od počiatku kresťanstva  sa udalosť Kristovho kríža a zmŕtvychvstania sprítomňovala každý ôsmy deň slávením nedeľnej bohoslužby. Nech je naša pravidelná účasť na nedeľnej  Eucharistii spoľahlivou oporou na našej životnej ceste, aby sme na nej nezablúdili a mohli sme od Ježiša Krista čerpať duchovnú silu zvládať statočne naše každodenné kríže. Prostredníctvom týchto  pravidelných  stretaní v spoločenstve Cirkvi bude s nami kráčať ten istý vzkriesený Pán, ktorý Emauzským učeníkom objasňoval ich ťažké otázky o význame utrpenia a kríža. Želám Vám všetkým, aby ste aj Vy pociťovali vnútornú radosť z hlbšieho poznania Božieho plánu spásy, ktorý je plánom zachraňujúcej lásky voči každému z nás – lásky, ktorej najväčším dôkazom je Kristov kríž.

                                                                      Váš     + František  R á b e k , biskup-ordinár

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 18.03.2007

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu