Pastiersky list ordinára k Veľkej noci 2004


Vážení priatelia, milí bratia a sestry!

Každého a každú z Vás srdečne pozdravujem. Keďže nie je možné, aby som sa Vám osobne  prihovoril a poblahoželal Vám k Veľkonočným sviatkom, chcem to nahradiť týmto listom.

Veľkonočná udalosť.

Dovoľte najprv niekoľko slov na  tému udalostí, ktoré v tieto sviatky slávime. S Veľkou nocou sa stretávame už v období 1000 rokov pred Kristom. Slávil ju jediný národ na svete a to boli Izraeliti – Židia.V Starom zákone sa totiž môžeme dočítať o tom, ako Pán Boh zachránil izraelský národ z egyptského otroctva.. Najtvrdším trestom, ktorým Boh donútil faraóna prepustiť Izraelitov na slobodu bola skutočnosť, že v Egypte počas jednej noci zomrelo všetko prvorodené – od zvierat až po ľudí. Výnimkou boli domy Izraelitov. Na Boží rozkaz natreli totiž Židia dveraje svojich príbytkov krvou baránka. Krv na dverách bola znamením záchrany. Zabitého baránka upiekli a jedli na večeru, čím sa posilnili na cestu na slobodu, na ktorú sa vydali ešte v tú istú noc. Avšak, faraón zmenil svoje rozhodnutie a chcel donútiť Izraelitov k návratu. So svojou armádou ich dostihol pri Červenom mori. Izraelský ľud sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii: za nimi bolo vojsko, pred nimi more. V tiesni volali o záchranu k Bohu. Ten dal pokyn vodcovi ľudu – Mojžišovi, aby vystrel ruku nad more. Za izraelitmi sa vytvorila hustá hmla, takže egypťania  sa nemohli k ním priblížiť a súčasne more pred nimi sa roztvorilo, takže mohli prejsť na jeho druhú stranu. Keď sa egypťania dostali k morskému priechodu, izraeliti boli už na druhom brehu. Na Boží rozkaz vystrel Mojžiš ruku nad more. To sa zlialo a pochovalo nepriateľské vojsko. Tento historický zážitok Božej záchrany slávili Izraeliti každoročne ako sviatok  Paschy, čiže „prechodu“ – z Egypta cez more na slobodu. U nás dostal tento sviatok pomenovanie „Veľká noc“ – zrejme pre to, že noc, počas ktorej sa táto udalosť stala bola významná, čiže „veľká“. Súčasťou slávenia každoročnej Veľkej noci u Židov bolo zabíjanie veľkonočného baránka v Jeruzaleme a jedenie upečeného baránka pri spoločnej rodinnej večeri. Večera bola doprevádzaná spomienkou na udalosť vyslobodenia a spevom modlitieb – žalmov.

Kresťanská Veľká noc

Boh však chcel zachrániť nielen jeden národ, ale každého človeka, celé ľudstvo. Jeho záchrana sa zameriava nielen na pozemský život človeka, lež na dosiahnutie účasti na večnom živote samotného Boha. Kvôli tomu posiela v „plnosti časov“ svojho spoluvečného Syna, Božie Slovo, ktorý sa stal človekom práve vo vyvolenom, izraelskom národe. Ježiš z Nazareta naviazal na historickú skutočnosť Paschy i na jej každoročné slávenie. Vo svojom učení poukázal na to, že skutočným otroctvom pre človeka je hriech, oddelenie sa od Boha nesúladom s Jeho vôľou. Dôsledkom hriechu je  smrť, a to nielen fyzická, lež najmä duchovná – ako trvalá existencia bez spoločenstva s Bohom, ktorý je jediným prameňom života a trvalého šťastia pre človeka. Ježišovi Kristovi teda išlo o dosiahnutie dvojakého prechodu: o prechod človeka zo stavu hriechu do stavu spoločenstva s Bohom v láske, čo môže spôsobiť iba Boh udelením odpustenia hriechov. S tým súvisel druhý prechod: prekonanie hranice smrti, prechod celého človeka – s telom i dušou – k účasti na živote trojjediného Boha. Aby uskutočnil tento dvojitý prechod, sám sa stal „veľkonočným baránkom“, On, absolútne nevinný, prijal dôsledky hriechov ľudí, ktoré vyvrcholili Jeho odsúdením na smrť na kríži. Práve tým, že ako Boží Syn a reprezentant nás všetkých pred Bohom prijal dobrovoľne utrpenie a smrť – ako prejav svojej absolútnej zhody s vôľou nebeského Otca a ako prejav obety lásky za nás, za našu záchranu – tým dosiahol oba „prechody“. Na Jeho absolútnu dôveru odpovedá nebeský Otec tým, že ho na tretí deň vzkriesil zmŕtvych ako prvého z ľudí ale súčasne ako vzor a záruku vzkriesenia pre všetkých, čo ho budú s vierou nasledovať. Keď sa vzkriesený Ježiš v deň svojho zmŕtvychvstania zjavuje apoštolom, Jeho prvé slová zneli: „Pokoj vám. Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zdržíte, budú zadržané“. Mocou Božieho Ducha môžu teda  apoštoli a ich nástupcovia, biskupi a ich spolupracovníci, kňazi, udeľovať dar odpustenia hriechov každému, kto splní potrebné podmienky. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je preto najvýznamnejšou udalosťou v dejinách ľudstva. Nielen z hľadiska jedinečnosti tejto udalosti ale súčasne i z hľadiska jej významu pre každého človeka.

Veľká noc nám teda oznamuje, že cesta na skutočnú slobodu je otvorená. Boží Baránok vylial svoju krv na drevo kríža a získal nám záchranu pred večnou smrťou. Svoje telo a krv, obetované za nás nám pri sv. omši v premenenom chlebe a víne dáva za duchovný pokrm a za záloh nášho zmŕtvychstania. Stáva sa pre nás chlebom , ktorý nás posilňuje na ceste na skutočnú slobodu a do novej prisľúbenej vlasti, ktorou je Božie kráľovstvo.

Vážení priatelia, milí bratia a sestry, úprimne Vám želám, aby ste počas slávenia tohoročných Veľkonočných sviatkov hlbšie pochopili ich skutočný význam, aby sa prehĺbil vzťah každého z nás k Tomu, ktorý pre nás zomrel a vstal zmŕtvych, a aby sme posilňovaní Jeho odpustením a Jeho sviatostným telom každodenne pokračovali s nádejou i s odvahou na ceste k opravdivej slobode – nielen sami, lež aby sme túto cestu ukazovali aj našim blížnym.

Modlí sa za Vás a udeľuje Vám i Vašim blízkym svoje požehnanie  Váš biskup

František Rábek, ordinár OS a OZ SR

 

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 18.03.2004

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu