Líška bola s vojakmi v Malej Fatre spokojná

Hlavne prežiť. To bolo heslo zhruba stovky nováčikov v ozbrojených silách počas poslednej časti základného výcviku v Malej Fatre. Aby sa z adeptov stali skutoční profesionálni vojaci, museli tento týždeň zvládnuť dvojdňový kurz prežitia neďaleko Sučian, ktorý ukončil ich deväťtýždňový základný výcvik.

Podľa riadiaceho výcviku prežitia nadporučíka Ľubomíra Uhela je tento kurz súhrnom všetkého, čo sa čakatelia naučili vo všetkých troch fázach výcviku.

„Najskôr všetky tri čaty čakal 18 kilometrový peší presun z Martina do priestoru cvičenia. Každý z nich si niesol zhruba 30 kilogramov ťažký náklad. Predstavovala ju veľká poľná, náhradné oblečenie, spací vak, jedálenský riad, poľná lopatka, fľaša, ochranná maska a samopal vzor 58. Presun všetci zvládli bez väčších problémov,“ konštatoval zástupca veliteľa roty martinského práporu výcviku npor. Uhel.

Vojenských nováčikov počas dlhého presunu čakali aj prekvapenia. „Počas presunu plnili aj ďalšie úlohy. Museli napríklad reagovať na útok, nosiť ranených, v ochranných maskách prekonávali kontaminovaný priestor. Zároveň prepátravali jednotlivé nebezpečné úseky ciest a robili prieskumné hliadky,“ dodáva npor. Uhel.

Po príchode jednotlivé čaty zaujali svoje priestory. Ani tu však nedostali čas na oddych. Budúci vojaci kopali okopy pre ležiaceho strelca, organizovali obranu, zamaskovali svoje postavenia, reagovali na všetky možné nebezpečenstvá.

„Museli vlastne ukázať, ako sú pripravení zo ženijnej, taktickej, spojovacej, zdravotnej a ďalších druhov príprav. V priebehu noci boli na každú čatu vedené po tri útoky. S tým, čo predviedli a ako na ne reagovali som spokojný,“ konštatuje nadporučík Uhel, ktorého volací znak v Malej Fatre bol Líška 1.

Uhel alias Líška si podrobne všímal vojakov zo všetkých troch čiat. „V najlepšom svetle sa z prvej čaty ukázal vojak Dominik Brandys, z druhej Radovan Sučík a z tretej Michal Obrtanec,“ hodnotí Uhel.

Za týmito tromi nezaostávala ani vojačka Nika Mesárová. Rodáčka z Revúcej podľa vlastných slov chcela byť vojačkou už od detstva.

„Celý výcvik bol zaujímavý, páčil sa mi. Najmä taktika a streľby. Som spokojná, splnil sa mi môj sen“, hovorí, keď spoločne so svojou čatou odrazila posledný útok, ktorý ich zastihol počas presunu do tábora.

Noví vojenskí profesionáli majú za sebou 331 výcvikových hodín v pätnástich hlavných predmetoch a po slávnostnom ukončení kurzu ich čakajú ich nové materské útvary.