Pastiersky list ordinára k Veľkej noci 2010


 Vážení priatelia!

Každého a každú z vás, čo patríte do duchovnej služby ordinariátu, s úctou pozdravujem. Blížiace sa veľkonočné sviatky mi opäť dávajú príležitosť, aby som sa vám aspoň takýmto spôsobom prihovoril.

Udalosť s trvalým významom

V našom osobnom živote, v štáte alebo i v celosvetovom rozmere sú udalosti, ktoré sa stali síce iba raz, ale majú trvalý význam. Preto si ich každoročne pripomíname. Napríklad deň našich narodenín alebo sobáša, deň vzniku Slovenskej republiky alebo výročie podpísania Charty OSN o ľudských právach. Aj slávenie Veľkej noci hovorí o udalosti, ktorá má podstatný význam pre každého človeka všetkých čias. Smrť Ježiša Krista na kríži a jeho zmŕtvychvstanie neboli iba jeho osobným utrpením a víťazstvom. Týmito činmi Ježiš Kristus, Boží Syn, vytvoril nové možnosti pre každého z nás: ak chceme, môžeme skrze neho od Boha prijať odpustenie hriechov, stať sa prijatými Božími synmi či dcérami, premáhať zlo pravdou a láskou, prekonať smrť a dosiahnuť plnú účasť na živote večného Boha, vrátane vzkriesenia nášho tela.

Jedinečný spôsob prenosu

Z významných udalostí sa robia televízne alebo rozhlasové prenosy. Spomeňme len nedávnu olympiádu – vďaka prenosu pomocou satelitov mohli sledovať výkony jednotlivých športovcov v reálnom čase ľudia po celom svete... Ak má veľkonočná udalosť taký nedozerný význam pre každého človeka, potom je dôležité, aby sa každý človek mal možnosť dostať do kontaktu s jej Hrdinom; Ježiš Kristus so svojou obetou a víťazstvom nad smrťou by sa mal stať súčasníkom všetkých ľudí v každom čase a na každom mieste. Vo svojej vynaliezavej láske našiel jedinečný spôsob prenosu veľkonočnej udalosti. Funkciu satelitu, ktorý je schopný sprítomniť Krista na každom mieste, spĺňa Duch Svätý, ktorého vzkriesený Kristus poslal od Otca spoločenstvu svojich nasledovníkov. Povedal o ňom: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Jn 14, 26) Úlohu prijímača plnia apoštoli a ich nástupcovia, ktorým apoštoli odovzdali svoju duchovnú moc modlitbou a vkladaním rúk. Sú to biskupi a ich spolupracovníci, kňazi. Ježiš povedal apoštolom jasne: „Kto vás počúva, mňa počúva“ (Lk 10, 16); pred svojím nanebovstúpením ich posiela: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 19) Pri Poslednej večeri, keď premenil chlieb na svoje telo, obetované za nás, a víno v kalichu na svoju krv, vyliatu za odpustenie našich hriechov na kríži, im dal poverenie: „Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22, 19) Po zmŕtvychvstaní, keď sa Ježiš stretáva s apoštolmi, dáva im takéto splnomocnenie: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 22 - 23). Uskutočňovaniu tohto sprítomnenia zmŕtvychvstalého Krista a jeho pôsobenia dala Cirkev slávnostnú podobu, ktorú nazývame liturgia.

Nevyhnutnosť inej akustiky a optiky

Na rozdiel od televízneho či rozhlasového vysielania, ktoré prenáša obraz a hlas, ale neprenáša skutočnosť, liturgia sprítomňuje samotnú skutočnosť Ježiša Krista a jeho pôsobenia, no neprenáša jeho obraz ani hlas. Preto ak máme prostredníctvom činnosti biskupov a kňazov vnímať prítomnosť Ježiša Krista, jeho slová a jeho zachraňujúcu lásku, prejavujúcu sa v obete na kríži a v moci zmŕtvychvstania, k tomu aj my potrebujeme iný sluch a iný zrak, než je iba ten náš prirodzený. Je to zrak a sluch viery. Ak niekto nemá schopnosť počuť alebo vidieť, prežíva to ako veľkú ujmu, a ak zistí, že by mu nejaký lekár vedel pomôcť, je ochotný cestovať aj na kraj sveta a dať všetko... Každý z nás prišiel na svet bez schopnosti zraku a sluchu viery. Každému z nás, ktorí sme boli pokrstení, Boh tieto schopnosti daroval. Je však možné, že z rozličných dôvodov sme ich nerozvinuli. Ak chceme vnímať a prijímať túto komunikáciu Ježiša Krista s nami, neostáva nám nič iné, ako ho úprimne prosiť o dar viery, o jej posilnenie. Rozvoj tejto schopnosti: počuť a vidieť vierou, to je celoživotná záležitosť. Na rozdiel od pozerania televízie či počúvania rozhlasu, kde môžeme zostať pasívnymi konzumentmi, k veriacemu počúvaniu učenia Ježiša Krista a k prežívaniu a prijímaniu jeho zachraňujúcej lásky je potrebná aj naša ochota robiť podľa toho, čo nám Kristus hovorí, uplatňovať duchovnú energiu, ktorú nám dáva, a to v aktívnom živote podľa Božej vôle. Apoštol Jakub napísal jednoznačne: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ (Jk 2, 26) Bez tohto duchovného zraku a sluchu by sme vnímali aj liturgiu iba ako nejaké málo zaujímavé obrady.

Vrchol liturgie

V rámci našej postupnej prípravy na slávenie 1 150. výročia príchodu našich vierozvestov chceme venovať tento rok práve liturgii. Svätí Cyril a Metod totiž vynaložili veľké úsilie, aby urobili slávenie liturgie pre našich predkov zrozumiteľným. Okrem iného tým, že preložili liturgické knihy do našej reči, čo bol na tie časy neslýchane odvážny čin, ktorý však vtedajší pápež potvrdil. Vďaka takémuto uvedomelému sláveniu liturgie si náš ľud zachoval vieru a kresťanské mravy. Vrcholnou liturgickou slávnosťou je veľkonočná vigília (v predvečer Veľkej noci). Rád by som každého a každú z vás povzbudil, aby ste sa snažili zúčastniť na tomto slávení, pri ktorom sa vzkriesený Pán s nami stretáva a my obnovujeme svoje odhodlanie nasledovať ho. Pripravme sa na najosobnejšie stretnutie vzkrieseného Pána s nami v Eucharistii prijatím sviatosti pokánia, úprimnou svätou spoveďou. Naši kňazi, kapláni ordinariátu, vám ochotne poslúžia a tiež poradia v duchovných záležitostiach. Podobne ako po hodení kameňa do vody sa z toho stredobodu šíria kruhové vlny až po breh, tak sa aj udalosť Kristovej obety a zmŕtvychvstania sprítomňuje v týždňových intervaloch po celom svete počas celého roka. Pre kresťana je životne dôležité zúčastňovať sa na nedeľnej liturgii každý týždeň. Pre vás, ktorí z dôvodu svojej služby nemáte vždy možnosť účasti na bohoslužbe v mieste svojho bydliska, ponúkajú túto možnosť naši kapláni priamo na vašich pracoviskách, v miestach vášho pôsobenia, vrátane zahraničných vojenských misií. Čím je fungovanie zdravého srdca pre život človeka, tým je pravidelná, aktívna účasť na liturgii pre život kresťana. Slávenie liturgie nesmieme izolovať od ostatného života. Z týchto stretnutí s Ježišom Kristom čerpáme podnety a silu na zvládnutie všetkých oblastí nášho života podľa Božej vôle – a takýto život prinášame v liturgii ako našu obetu, spolu s obetou Kristovou, všemohúcemu Bohu.

Na záver chcem vám i vašim rodinám zaželať, aby ste nadchádzajúce veľkonočné sviatky prežili v pokoji a radosti a aby sa stretania so vzkrieseným Pánom v liturgii stali pre každého z vás zdrojom sily k životu podľa pravdy a v obetavej láske voči Bohu i blížnym.

Váš   + František R á b e k, biskup-ordinár OS a OZ SR

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 24.03.2010

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu