Pastiersky list ordinára k Vianociam 2008


Milí priatelia, drahí bratia a sestry! Ikona, znázorňujúca Narodenie Pána, ktorou ilustrujem tento vianočný pastiersky list, sa nachádza v kostole svätého Barnabáša na ostrove Cyprus. Dal som si ju sfotografovať počas mojej návštevy našich vojakov na tomto ostrove v septembri tohto roku. Ostrov Cyprus bol prvou zastávkou apoštola Pavla na jeho prvej misijnej ceste, ktorú podnikol práve s Barnabášom, pochádzajúcim z Cypru. Ako iste viete, Svätý Otec Benedikt XVI. vyhlásil celý rok od 28. júna 2008 do 29. júna 2009 za Rok svätého Pavla. Dôvodom týchto osláv je 2000-ce výročie od narodenia tohto Apoštola národov. V tomto liste, na úvod ktorého každého a každú z Vás srdečne pozdravujem, by som Vás chcel pozvať k trochu netradičnému pohľadu na vianočnú udalosť – a to očami a skúsenosťou svätého Pavla...

Veľké prekvapenie... Súčasťou nášho slávenia Vianoc je aj túžba prežiť radostné prekvapenie z vianočného darčeka a tiež pripraviť takéto prekvapenie našim blízkym, hlavne deťom. Vieme, koľko sa narozmýšľame, koľko času strávime chodením po obchodoch a koľko nás to stojí – len aby sme našli vhodný darček, ktorý by spôsobil radostné prekvapenie a vyjadril našu pozornosť a lásku... Takýto darček pod stromčekom dokonca aj nazývame „Ježiško“ a pre mnohých je dôležitejší než ten Ježiško, ktorého narodenie v jasličkách si pripomíname. Prežil aj sv. Pavol nejaké vianočné prekvapenie? Áno. A pripravil mu ho Ten, ktorý sa na prvé Vianoce narodil. Hovorí o tom v Skutkoch apoštolov sám Pavol. Stalo sa to počas jeho cesty do Damasku, kde chcel zatknúť tamojších Židov, ktorí sa stali kresťanmi a odvliecť ich do Jeruzalema na potrestanie: „Ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ja som odpovedal: Kto si, Pane? A on mi povedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril, nepočuli. I povedal som: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal : Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť. Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku. „ A Pavol pokračuje: „Istý Ananiáš... prišiel za mnou a povedal mi: Brat Šavol, pozeraj! A ja som ho v tú hodinu videl. Tu on povedal: Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!“. Takéto prekvapenie pripravil – nie malý Ježiško – lež vzkriesený Ježiš Kristus svojmu úhlavnému nepriateľovi, mladému farizejovi Šavlovi z Tarzu. Stretol sa s ním, dal sa mu vidieť, prihovoril sa mu a pozval ho do svojej služby. V následnom krste mu zmyl hriechy a prijal ho medzi svojich nasledovníkov, do Cirkvi. Pre Šavla (ktorý mal rímske meno Pavol) to bol obrat o 360 stupňov! Neočakávané stretnutie so živým  Ježišom Kristom úplne zmenilo jeho samého i celý jeho nasledujúci život... ...a súčasne dar

Stretnutie pred Damaskom bolo pre Pavla nielen neočakávaným a najväčším prekvapením, lež stále viac ho chápal aj ako ten najvýznamnejší dar. Dar nie ako „niečo“, lež ako „Niekoho“. Ak si všímame Pavlov život, ak čítame v Novom zákone jeho listy, tak spoznávame, že Pavol chápe Ježiša Krista ako ten najväčší dar pre neho ale i pre každého človeka. Uvediem niekoľko citátov: V liste Filipanom píše: „Čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu...Preň som stratil všetko a všetko pokladám za odpadky, aby som získal Krista... aby som poznal moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie zmŕtvych. Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa“ (Flp 3, 7-12). V liste Galaťanom sa vyjadruje takto: „žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a seba samého vydal za mňa“ (Gal 2, 20). Pavol vedel, akým darom je Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý sa stal jedným z nás svojím narodením, ale svojou obetou na kríži a zmŕtvychvstaním nás pozýva na novú úroveň existencie: ak v neho veríme a prijmeme krst, stávame sa prijatými Božími synmi či dcérami, už odteraz máme účasť na živote trojjediného Boha a keď vytrváme vo vernom plnení jeho vôle podľa Kristovho príkladu až do konca, budeme mať plnú účasť na Kristovom vzkriesení a večnom živote. Takto nám Kristus poskytuje plný život, radostnú nádej. Táto skutočnosť vedie aj k vyváženému a zodpovednému prístupu k pozemskému životu, k našim blížnym a ku všetkým hodnotám tohto sveta. Na Vianoce si nám treba uvedomiť aké úžasné skutočnosti sú skryté v tomto malom Dieťati v jasliach. Práve keď sa pozeráme na vianočnú udalosť z tejto perspektívy, ktorú nám ukazuje sv. Pavol, môžeme plnohodnotne prežívať tieto sviatky, môžeme mať opravdivú a hlbokú radosť.

Sprostredkovať tento dar aj druhým... Jednou z veľkých radostí Vianoc je tá, ktorú prežívame, keď pripravujeme darčeky pre tých, ktorých máme radi, ktorým chceme urobiť radosť. Je to šľachetné a krásne prinášať druhému niečo, z čoho sa bude tešiť, čo ho obohatí... Keď Pavol spoznal tú najväčšiu hodnotu v Kristovi a v jeho láske, nemohol si to nechať iba pre seba. Už aj preto nie, lebo pri stretnutí pred Damaskom ho sám vzkriesený Pán poveril, aby niesol jeho meno k ľuďom. Aké nepredstaviteľné úsilie vynaložil tento Apoštol, aby priniesol posolstvo o Kristovi k čím viacerým a do všetkých končín vtedajšieho sveta. V jednom svojom liste píše: „Láska Kristova nás pobáda“ (2 Kor 5, 14). Čo všetko podnikol a pretrpel, aby tento najväčší dar priniesol ľuďom, o tom opäť píše on sám: Som Kristovým služobníkom: „vo veľkých námahách, vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. Od Židov som dostal päť ráz štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali,, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote...“ (2 Kor 23 – 27). Touto službou prinášal sv. Pavol nový život a hlbokú radosť ľuďom, ktorí prijali Krista a jeho evanjelium. A z takýchto ľudí mal on sám tú najväčšiu „vianočnú“ radosť, ako to vyjadril v liste Solúnskym kresťanom: „Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali“ (1 Sol 2, 8).  Stále silnejšie nás ovplyvňuje tendencia prežívať Vianoce konzumne, sebecky. Avšak, kresťan, ktorý na základe viery vie aký dar nám dal Boh v Kristovi, sa musí cítiť pobádaný prinášať Božiu lásku aj k druhým ľuďom. Práve na Vianoce musíme mať otvorené oči i srdce pre núdzu a utrpenie blížnych a robiť, čo je v našich možnostiach pre to, aby sme im aspoň trochu pomohli. Okrem materiálnej pomoci a ľudskej blízkosti patrí k úplnosti našej lásky k ľuďom i to, že hľadáme cesty a spôsoby ako im priblížiť Ježiša Krista, pravdu o ňom, jeho evanjelium i jeho samého v spoločenstve Cirkvi, vo sviatostiach. Ako to robiť? Opravdivá láska je vynaliezavá.

Rok rodiny Do vianočného obdobia spadá aj Nový rok. Zvykneme ho začínať s rozličnými dobrými predsavzatiami a plánmi. V našom Ordinariáte sa zameriavame na prehĺbenie toho, čo nazývame „dedičstvo otcov“. Myslí sa tým duchovné dedičstvo našich slovanských apoštolov, vierozvestov, svätého Cyrila a Metoda. Minulý rok sme sa venovali katechéze, prehlbovaniu poznania našej viery; tento rok bolo témou Sväté písmo – pretože naši Vierozvestovia nám priniesli práve Božie slovo, ktoré preložili do reči našich predkov, aby nám ho takto sprístupnili. Nasledujúci rok, 2009, chceme venovať téme rodiny. Rodina je základom ľudskej spoločnosti, je miestom, kde sa prežíva láska a šťastie, je kolískou života nových generácií a školou ľudskosti i viery. Akou dôležitou je rodina, to vyjadril aj sám Boží Syn, keď sa stal človekom v ľudskej rodine Márie a Jozefa.  Chcem Vás všetkých povzbudiť k tomu, aby sme sa počas nasledujúceho roka zameriavali na to, aby sme v našich rodinách vytvárali predpoklady pre prítomnosť Krista. On totiž povedal: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi“. Prijímajme ho do našich rodín pomocou každodennej spoločnej i osobnej modlitby, v slovách svätého Písma, ktoré denne čítajme a uvažujme nad ním a snažme sa podľa neho žiť. Opäť odporúčam objednať si Sväté písmo, ktoré vychádza na pokračovanie v časopise „Sväté Písmo pre každého“ . Bude vychádzať ešte dva roky. (Možno si ho objednať na adrese: Saleziáni Don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; ročné predplatné 397, 66 Sk – 13, 20 Eur).  K prehlbovaniu rodinného života patrí aj snaha o vzájomný záujem členov rodiny o seba, prejavy slúžiacej lásky ale i odpúšťanie, čas pre spoločenstvo v rodine a tiež osvojovanie si učenia Cirkvi o rodine a manželstve. Vrcholom jednoty a lásky rodiny je spoločná účasť jej členov na slávení sv. omše v nedele a sviatky. V chráme sa rodina včleňuje do veľkej Božej rodiny Cirkvi, oslavuje Trojjediného Boha, ktorý je prameňom života a lásky, zjednocuje sa s Kristom v Eucharistii a od neho prijíma duchovnú silu k šíreniu jeho lásky doma ale i voči všetkým ľuďom.

Čo robí Vianoce krásnymi, to je i zážitok rodinnej jednoty, pokoja a lásky. Urobme všetko preto, aby táto krásna skúsenosť nebola izolovaná iba na pár sviatočných dní. Snažme sa rozvíjať tieto hodnoty v našich rodinách počas všetkých dní nastávajúceho roka. Kňazi Ordinariátu sa budú snažiť ponúkať Vám možnosť stretnutia rodín. V rámci týchto stretnutí Vám odborníci na tematiku manželstva a rodiny sprostredkujú učenie Cirkvi o tejto dôležitej oblasti ako aj užitočné vedomosti zo psychológie a pedagogiky. Budete mať možnosť diskutovať na tieto témy, vymeniť si skúsenosti, nadviazať priateľské vzťahy s inými rodinami. Kňazi Vám poskytnú aj možnosť zmierenia sa s Bohom vo sviatosti pokánia a stretnutie sa zakončí slávením svätej omše. Využime aj túto službu pre upevnenie a skvalitnenie našich rodín.

Milí priatelia, na záver tohto vianočného listu Vás všetkých ešte raz srdečne pozdravujem: pracovníkov ozbrojených síl i ozbrojených zborov, ako aj väzenstva a colnej správy, hasičov a záchranárov a Vaše rodiny. Zvlášť pozdravujem tých, čo aj cez sviatočné dni plnia svoju službu. Pamätám najmä na našich vojakov, ktorí prežívajú tieto Vianoce v mierových misiách.

Všetkým Vám želám radostné, vierou, láskou a pokojom naplnené Vianoce a požehnaný nový rok!                                                Váš biskup - ordinár OS a OZ SR + František Rábek

Autor: Dr. Tibor Ujlacký - Dátum: 26.11.2008

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu